Prvá správa pre Rímsky klub
Správa Limits to Growth - Limity rastu bola verejnosti prezentovaná 2. marca 1972 v budove Smithsonian Institution vo Washingtone D.C. v USA. Táto správa sa zároveň stala prvou správou pre Rímsky klub. Správa upozorňovala na neudržateľnosť súčasného industriálneho ekonomického modelu, založeného na exponenciálnom ekonomickom raste. Autorský kolektív pod vedením Dennisa Meadowsa, Donelly Meadowsovej, Jorgena Randersa a Williama Behrensa III. upozornil na limity rastu súčasného ekonomického systému a na potreby hľadania alternatív. Autori Limitov rastu sa stali priekopníkmi hľadania alternatívneho modelu ekonomického rozvoja, ktorý sa dnes nazýva udržateľný rozvoj.
Globálne modelovanie a systémová dynamika
Metodologickým východiskom prvej Správy Rímskemu klubu Limity rastu sa stali globálne modelovanie a systémová dynamika. Autorom globálneho modelu World, ktorý bol použitý pre vytvorenie upraveného modelu pre Limity rastu bol americký kybernetik a systémový teoretik Jay W. Forrester.
Jay W. Forrester vytvoril počítačové modely World 1 a World 2, ktorý jeho žiak Dennis Meadows upravil na počítačový model World 3. Ten sa potom stal základom správy Limity rastu. Model World 3 sledoval interakcie medzi viacerými systémami - systémom potravy, kde je zahrnuté poľnohospodárstvo a produkcia potravy, priemyselným systémom, populačným systémom, systémom neobnoviteľných zdrojov a systémom znečisťovania.
Limity rastu
Správa Limity rastu bola vypracovaná na požiadanie Rímskeho klubu. Vedúcim autorského kolektívu bol Dennis Meadows z MIT (Massachusetts Institute of Technology). Daľšími spoluautormi boli jeho vtedajšia manželka Donella Meadowsová, Jorgen Randers a William Behrens III.
Riešiteľský kolektív - The MIT Project Team, ktorého práca tvorí základ Limitov rastu pozostával zo 14 ľudí z rôznych krajín.
Členmi tohoto riešiteľského kolektívu boli:
Dennis L. Meadows (USA) - riaditeľ MIT Project Team
Alison A. Anderson (USA) - znečistenie
Jay M. Anderson (USA) - znečistenie
Ilyas Bayar (Turecko) - poľnohospodárstvo
William W. Behrens III. (USA) - zdroje
Farhad Hakimzadeh (Irán) - populácia
Steffen Harbordt (Nemecko) - spoločensko-politické teórie
Judith A. Machen (USA) - správa
Donella H. Meadows (USA) - populácia
Peter Milling (Nemecko) - kapitál
Nirmala S. Murthy (India) - populácia
Roger F. Naill (USA) - zdroje
Jorgen Randers (Nórsko) - znečistenie
Stephen Shantzis (USA) - poľnohospodárstvo
John A. Seeger (USA) - správa
Marilyn Williams (USA) - dokumentácia
Erich K. O. Zahn (Nemecko) - poľnohospodárstvo
Správa Limity rastu dospela k nasledovným varovným záverom:
Ak budú pokračovať súčasné rastové trendy vo svetovej populácií, industrializácií, znečisťovaní, potravinovej produkcii a vyčerpávaní zdrojov, hranice rastu tejto planéty sa dosiahnú v priebehu budúcich sto rokov. Najpravdepodobnejším výsledkom bude závratný a nekontrolovateľný úpadok populácie a tiež industriálnej kapacity.
Tieto rastové trendy možno zmeniť a vytvoriť podmienky ekologickej a ekonomickej stability, ktorá je udržateľná veľmi dlho do budúcnosti. Mohol by sa vytvoriť stav globálnej rovnováhy, pritom by sa uspokojili základné materiálne potreby každej osoby na Zemi a všetci by mali rovnakú šancu realizovať svoj individuálny ľudský potenciál.
Ak sa obyvateľstvo sveta rozhodne usilovať o dosiahnutie druhej možnosti, čím skôr začne na nej pracovať, tým väčšie budú jeho šance na úspech.
Dve aktualizácie Limitov rastu
Správa Limity rastu bola dva razy aktualizovaná. Prvá aktualiácia bola publikovaná v roku 1992 pod názvom Beyond the Limits - Prekročenie limitov. Autormi tejto publikácie boli opäť Dennis Meadows, Donella Meadowsová a Jorgen Randers. Toto autorské trio vydalo v roku 2004 30 ročnú aktualizáciu pôvodnej správy Limity rastu pod názvom Limits to Growth - The 30-Year Update - Limity rastu - 30 ročná aktualizácia. Obidve publikácie načrtli možné riešenia v podobe prechodu k modelu udržateľného rozvoja.
Správa Limity rastu bola doplnená dvomi sprievodnými technickými zväzkami, v ktorých bol popísaný použitý počítačový model spolu s potrebnými informáciami o postupe vypracovania správy Limity rastu. Prvým z nich bola kniha Toward Global Equilibrium - Collected Papers - Smerovanie ku globálnej rovnováhe - Vybrané dokumenty, ktorá bola publikovaná v roku 1973 a druhou bola kniha Dynamics of Growth in a Finite World - Dynamika rastu v konečnom svete, ktorá bola publikovaná v roku 1974. Obidbe knihy obsahovali niekoľko stoviek strán dokumentov a technický popis modelu, ktorý nol použitý pri príprave Limitov rastu.
Oslavy 40 výročia Limitov rastu
V roku 2012 sa k 40 výročiu vydania Limitov rastu konala 1. marca v budove Smitshonian Institution vo Washingtone, D. C. konferencia Perspectives on Limits to Growth: Challenges to Building a Sustainable Planet - Pohľady na Limity rastu: výzvy pre budovanie udržateľnej planéty, na ktorej z autorského kolektívu Limitov rastu vystúpili s referátmi Dennis Meadows a Jorgen Randers.
Jorgen Randers k 40. výročiu Limitov rastu publikoval novú správu pre Rímsky klub pod názvom 2052 - A Global Forecast for the Next Forty Years - A Report to the Club of Rome Commemorating the 40th Anniversary of The Limits to Growth - 2052 - Globálna predpoveď pre ďalších 40 rokov - Správa pre Rímsky klub, pripomínajúca 40 výročie Limitov rastu.
44 rokov aktivít Rímskeho klubu
Rímsky klub sa už 44 rokov zaoberá globálnymi problémami a možnosťami ich riešenia v perspektíve dlhodobých časových horizontov. Aktivity Rímskeho klubu výrazne ovplyvnili premýšľanie o budúcnosti ľudstva. Správy Rímskemu klubu sa stali predmetom diskusií po celom svete. Tieto správy upriamili pozornosť ľudstva na jeho budúci vývoj. Zároveň vytvorili potrebnú metodologickú základňu pre anticipatívne myslenie a premýšľanie o budúcnosti.
Vyše 40 správ Rímskemu klubu a ďalšie publikácie Rímskeho klubu ponúkajú množstvo riešení, ktoré umožňujú vytvorenie efektívnejšie fungujúcich ekonomík, produktívnejšie využívanie zdrojov a surovín, využívanie alternatívnych energetických zdrojov a technologické riešenia, ktoré môžu umožniť človeku žiť vo viac harmonickej spoločnosti a prispieť k odstráneniu alebo zmierneniu súčasných problémov.
Rímsky klub sa stal priekopníkom tvorby prognóz a scenárov budúceho vývoja ľudstva a publikovanie jednotlivých správ obohatilo premýšľanie ľudstva o svojej budúcnosti. Poskytlo množstvo nástrojov umožňujúcich premýšľanie o budúcom vývoji a prispelo k hľadaniu ciest a východísk zo súčasnej globálnej krízy.