Spontánny poriadok trhu proti kritickému poriadku prírody

Autor: Ivan Klinec | 24.1.2013 o 10:32 | Karma článku: 5,02 | Prečítané:  1051x

Vzťah trhovej ekonomiky, trhu resp. spontánneho poriadku trhu, ako ho nazval guru modernej trhovej ekonomiky Friedrich August von Hayek, a zákonov prírody resp. Univerza je významným paradigmatickým problémom súčasnej modernej ekonómie. Táto ekonómia stotožňuje prirodzený poriadok trhu s prirodzeným poriadkom, za ktorý ho považuje, čím vlastne stotožňuje prirodzený poriadok trhu so zákonmi prírody. Že tomu tak nie je vidíme na dôsledkoch globalizácie svetovej ekonomiky a na postupujúcej globálnej kríze. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnať koncepciu spontánneho poriadku trhu Friedricha A. von Hayeka a koncepciu kritického poriadku prírody britského ekológa, environmentalistu a filozofa Edwarda Goldsmitha.

 

Spontánny poriadok trhu Friedrich Augusta von Hayeka

Ak porovnáme koncepciu spontánneho poriadku trhu Friedricha Augusta von Hayeka (1899-1992) a koncepciu kritického poriadku prírody Edwarda Goldsmitha (1928-2009), potom vidíme, že Hayek keď hovoril o spontánnom poriadku trhu, hovoril o niečom inom ako o prirodzenom poriadku a stotožňovanie prirodzeného poriadku resp. zákonov prírody so spontánnym poriadkom trhu je prisudzovanie chybného významu pojmu trh. Samotný Hayek vo svojej stati The Principles of a Liberal Social Order (Princípy liberálneho spoločenského poriadku) (1966) vlastne potvrdzuje skutočnosť, že to, čo je v súčasnej dobe nazývané trhovou ekonomikou vlastne ekonomikou nie je. Hayek v tejto stati hovorí, že spontánny poriadok trhu, založený na reciprocite alebo vzájomných výhodách, sa obyčajne označuje ako ekonomický poriadok, a podľa bežného zmyslu termínu ekonomický je veľká spoločnosť skutočne držaná dohromady úplne tým, čo sa obyčajne nazýva ekonomické sily.

Hayek tu upozorňuje, že je mimoriadne zavádzajúce a stalo sa jedným z hlavných zdrojov zmätku a nedorozumení nazývať tento poriadok ekonomikou, ako to robíme, keď hovoríme o národnej alebo svetovej ekonomike. Hayek tiež tvrdí, že ekonomika v prísnom zmysle tohoto slova, v ktorom môžeme nazývať ekonomikou domácnosť, farmu, podnik alebo finančnú administratívu vlády, je skutočne organizáciou alebo uvedomelým usporiadaním danej zásoby zdrojov slúžiacich jedinému poriadku účelov.

Podľa Hayeka spontánny poriadok trhu, vyplývajúci z interakcií mnohých ekonomík, je niečo tak fundamentálne odlišného od pravej ekonomiky, že je treba považovať za veľké nešťastie, že bol kedy nazvaný rovnakým menom. Hayek navrhol, aby sa spontánny poriadok trhu nazýval katalaxa v analógii k termínu katalaxia, ktorý bol často navrhovaný za náhradu termínu ekonómia, pričom katalaxa i katalaxia sa odvodzujú od starého gréckeho slova katallattein, ktoré príznačne znamená nielen vymieňať a meniť, ale tiež aj prijať do spoločnosti a urobiť si priateľa z nepriateľa. Hayek tvrdí, že tým hlavným na katalaxii je, pretože ide o spontánny poriadok, že nespočíva v zameraní na jedinú hierarchiu cieľov, a že teda nebude zabezpečovať, aby pre ňu ako pre celok to najdôležitejšie prišlo na radu pred menej dôležitým.

Vidíme, že v tomto chápaní spontánneho poriadku trhu ide Hayekovi o spontánnosť vývoja, čo v súčasnosti býva interpretované ako prirodzenosť a spontánny poriadok býva zamieňaný s prirodzeným poriadkom.

 

Kritický poriadok prírody Edwarda Goldsmitha

O prirodzenom poriadku pojednáva vo svojich prácach aj britský ekológ, environmentalista, filozof a zakladateľ a dlhoročný šéfredaktor časopisu The Ecologist Edward Goldsmith (1928-2009). Edward Goldsmith ukazuje vo svojej knihe The Way - An Ecological World-View (Cesta - Ekologický pohľad na svet) (1992) zaujímavý spôsob zmeny pohľadu na svet, ktorý by mohol významným spôsobom prispieť k pochopeniu koreňov súčasnej globálnej krízy. Tento spôsob videnia sveta je založený na pochopení prirodzeného chodu sveta a prírody.

Edward Goldsmith sa v Ceste snaží ukázať, že ekologický pohľad na svet skutočný prospech a skutočné bohatstvo odvodzuje z prirodzeného behu sveta a vesmíru ako takého. Goldsmith upozorňuje, že naše najväčšie bohatstvo musíme vidieť v priaznivej a stabilnej klíme, ktorej sme sa tešili stovky miliónov rokov. Podľa Goldsmitha nemôže byť väčšie bohatstvo ako lesy a úrodná poľnohospodárska pôda, rieky a potoky, pramene a podzemné vody, mokrade a korálové útesy, moria a oceány a život v jeho tisícich najrozmanitejších formách, ktoré obýva. K tomuto bohatstvu patria tiež širšie rodiny a súdržné obce, v ktorých sme prežili asi 95 % nášho času na tejto planéte a ktoré nám poskytovali nedoceniteľné a nenahraditeľné formy.

Goldsmith v Ceste používa pojem kritický poriadok (critical order) prírody a spoločnosti. Týmto pojmom chce Goldsmith zdôrazniť, že poriadok, ktorý je základom stability prírodných i spoločenských systémov je vo svojej podstate schopný zmien, prispôsobeniu sa zmenám vonkajších podmienok. Tieto zmeny však nie sú samoúčelné, ale sú vyvolané potrebou udržať vnútornú integritu pod tlakom vývoja okolitého prostredia. Goldsmith v Ceste používa tiež pojem sporiadaná spoločnosť (vernacular society) a týmto pojmom označuje spoločnosť, ktorá žije v súlade s Cestou, s ekologickým pohľadom na svet.

Goldsmith tvrdí, že pokiaľ je kritický poriadok prírody a spoločnosti zdrojom všetkého prospechu a naším skutočným bohatstvom, musíme sa zariadiť tak, aby sa naším prvoradým cieľom stala jeho ochrana. Goldsmith poukazuje na to, že ochrana kritického poriadku prírody a spoločnosti bola do značnej miery cieľom väčšiny tradičných spoločností, dokiaľ boli predchnuté náboženskou úctou k Zemi. Upozorňuje, že všetkým týmto spoločnostiam je spoločná viera, že ľudský blahobyt závisí na udržaní kritického poriadku vesmíru, ktorý v tomto poňatí zahŕňa aj jednotlivých ľudí, ich rodiny, obce, spoločnosti, prírodný svet, duchovný svet predkov a duchovný svet prírody. Goldsmith tiež upozorňuje, že stojí za pozornosť, že celý vesmír je štrukturovaný podľa toho istého pravidla, čo znamená, že pokiaľ sa mal udržať kritický poriadok vesmíru, bolo nutné udržiavať všetky jeho časti vedené totožnými základnými princípmi.

Podľa Goldsmitha kľúčovú súčasť pohľadu na svet mnohých pradávnych spoločností predstavoval pojem "Cesta". Tú bolo nutné nasledovať, aby sa neprekročili univerzálne zákony a udržal sa kritický poriadok vesmíru. Vo védickej Indii sa táto Cesta nazývala Rta, u hinduistov a budhistov Dharma, u starých Peržanov Aša, Tao v starej Číne a Themis u Helénov. Každá väčšia katastrofa, ktorá sa prihodila v spoločnosti predchnutej týmto pohľadom na svet sa automaticky chápala ako prekročenie vesmírnych zákonov. Sporiadaná spoločnosť, podľa Goldsmitha, stanovuje diagnózu nemocí a iných neduhov ako príznaky sociálnych a ekologických priestupkov, ktorých sa dopustila opustením Cesty, teda prekročením prírodných zákonov a narušením kritického poriadku. Priestupky možno napraviť jedine návratom na Cestu.

 

Dva rozličné pohľady na prirodzenosť vývoja

Ak porovnáme poňatie spontánneho poriadku trhu Friedricha A. von Hayeka a kritického poriadku prírody Edwarda Goldsmitha, vidíme, že ide o dva rozličné pohľady na prirodzenosť vývoja, pričom nesprávne významy, ktoré sa Hayekovmu učeniu v súčasnej dobe prisudzujú, sú jedným zo zdrojov často deštruktívneho pôsobenia globalizačných procesov, kde trh a obchod je zamieňaný a stotožňovaný s ekonomikou a cesta k náprave vedie cez zmenu videnia sveta v zmysle Goldsmitovho kritického poriadku prírody.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?