Globálna zmena hry a vzostup Globálneho južného pásu podľa futurológov Johna Naisbitta a Doris Naisbittovej

Autor: Ivan Klinec | 25.8.2015 o 11:39 | Karma článku: 4,25 | Prečítané:  890x

Americký futurológ John Naisbitt spolu so svojou manželkou Doris Naisbittovou vydali v roku 2015 knihu Globálna zmena hry, v ktorej sa zaoberajú zmenami, ktoré v súčasnosti vytvárajú novú tvár svetovej ekonomiky.

   Významný americký futurológ John Naisbitt sa narodil v roku 1929. Počas svojho plodného života vydal futurologické bestsellery ako Megatrendy, Pretváranie korporácie, Megatrendy 2000, Globálny paradox, Megatrendy Ázia, Nastavenie mysle a mnoho ďalších kníh, v ktorých sa zaoberá budúcnosťou svetovej ekonomiky, sveta,  civilizácie alebo jednotlivých regiónov či krajín. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20.storočia vydával knihy spolu so svojou prvou manželkou Američankou Patriciou Aburdeneovou. V roku 2000 sa oženil s druhou manželkou Rakúšankou Doris, bývalou šéfkou rakúskeho vydavateľstva  Signum Verlag, a preniesol svoje aktivity do Číny a Rakúska, pričom manželia Naisbittovci žijú striedavo vo Viedni v Rakúsku a v Tianjine v Číne. V Číne manželia Naisbittovci založili Naisbittov čínsky inštitút (Naisbitt China Institute), ktorý spolu vedú, pričom John Naisbitt je jeho šéfom a Doris Naisbittová vykonáva funkciu riaditeľky inštitútu.  Manželia Naisbittovci spolu vydali knihy Megatrendy Čína, Inovácie v Číne - Trojuhoľník Chengdu a Čínsky model – Dialóg.

Globálna zmena hry

   V roku 2015 vydali John Naisbitt a Doris Naisbittová knihu Globálna zmena hry (Global Game Change) s podtitulom Ako bude Globálny južný pás pretvárať náš svet (How the Global Southern Belt will reshape our World). Knihu vydali najprv v čínskom jazyku a vydavateľské práva pre  celý svet poskytli čínskemu vydavateľstvu.

   Manželia Naisbittovci sa v knihe zaoberajú globálnou zmenou hry, ktorú vyvolal vzostup Číny a perspektívami vzostupu Globálneho južného pásu. Zaoberajú sa otázkou, aký bude dopad vzostupu ekonomík, ktoré zahŕňajú viac ako 80 percent svetovej populácie a, ktoré budú hrať úlohu globálnych hráčov, určujúcich si svoj vlastný osud. Aj keď je táto skutočnosť všeobecne podceňovaná, tak podľa manželov Naisbittovcov, je transformácia týchto krajín v plnom prúde. Uvádzajú, že v roku 2013 prvý krát súhrnný HDP 150 vzostupujúcich ekonomík bez Číny bol väčší ako HDP 37 rozvinutých krajín bez USA. Za hlavné sily zmeny považujú informačné technológie a online vzdelávanie.

Globálny južný pás

   John Naisbitt a Doris Naisbittová uvádzajú, že národy Globálneho južného pásu sú v procese vytvárania najväčšej strednej triedy akú kedy svet videl. Stredná trieda v krajinách subsaharskej Afriky rastie najrýchlejšie a väčšina tamojšej populácie je mladá, mestská a ambiciózna. V Latinskej Amerike, ktorá sa zbavila amerického paternalizmu,  sa očakáva, že polovica jej populácie sa presunie do strednej triedy v priebehu nadchádzajúcich 10 rokov. A Ázia podľa manželov Naisbittovcov prekoná Severnú Ameriku a Európu dohromady v ekonomickej sile, populácii, vojenských výdajoch a technologických investíciách do roku 2030. Viac ako 64 percent globálnej strednej triedy bude podľa manželov Naisbittovcov žiť v Ázii samotnej. Manželia Naisbittovci ďalej uvádzajú, že už v roku 2016 Ázijský Pacifik bude najväčším trhom pre leteckú dopravu s podielom 33 percent na globálnej doprave. Dohromady Južný pás má otvárajúci sa  gigantický trh s novou spotrebiteľskou triedou, ktorá podľa predpovedí vzrastie globálne z dnešných 2 miliárd na skoro 5 miliárd do roku 2030.

   Manželia Naisbittovci uvádzajú, že prístup na Internet umožňuje mladým podnikateľom prechod k digitalizovanej produkcii a obchodu. Ukazujú to na príklade afrických podnikateľov, využívajúcich informačné technológie. Priemysel 4.0 podľa manželov Naisbittovcov vstupuje do všetkých sfér života a produkcie a umožňuje podnikateľom a tzv. mini-globálnym podnikom (mini-globals) vo vzostupujúcich ekonomikách vo vzrastajúcej miere participovať na globálnej ekonomike. Manželia Naisbittovci uvádzajú, že predtým neznáme mestá a regióny, a to najmä v Afrike, vstupujú na svetovú mapu turizmu a menia dopravu a cestovné prúdy.

    Podľa manželov Naisbittovcov vzostupujúce národy Globálneho južného pásu teraz vytvárajú zajtrajší svet. Uvádzajú tiež, že tak ako v polovici futbalového zápasu, keď sa hráči pozerajú späť a hodnotia chyby, ktoré urobili, teraz je polčas vytvárania nového svetového poriadku. Je čas aby sme si vytvorili stratégiu pre najlepšiu výkonnosť pre zvyšok hry.

   Manželia Naisbittovci uvádzajú, že Globálny južný pás zahŕňa viac ako 150 zo 196 uznaných krajín sveta. Tieto v súčasnosti budujú mocné aliancie. Za najvýznamnejšie partnerstvo považujú trojuholník Ázia – Afrika - Latinská Amerika. Ako príklad významného partnerstva uvádzajú Čínu a Latinskú Ameriku, kde obchod vzrástol z 10 miliárd dolárov v roku 2001 na 210 miliárd dolárov v roku 2013. V roku 2016 Čína bude druhým najväčším obchodným partnerom Latinskej Ameriky, prekonajúc tak Eurozónu. Manželia Naisbittovci uvádzajú, že ak budú pokračovať súčasné trendy, tak do roku 2025 vzrastie obchod Latinskej Ameriky s Čínou na 17 percent ich celkového obchodu, pričom obchod Latinskej Ameriky s USA poklesne na 17 percent.

Globálny menič hry a výzva západnej demokracii

   Manželia Naisbittivci považujú Čínu za globálneho meniča hry. V októbri 2014 Čína prekonala USA a stala sa najväčšou ekonomikou sveta podľa parity kúpnej sily. Čína je najväčším hráčom Globálneho južného pásu a tiež sa stala meničom hry v globálnej ekonomickej komunite. Úspechy dosiahla v technologickom sektore a svojou inovačnou kapacitou dosiahla svetovú úroveň.  Globálna prítomnosť Číny je všade viditeľná.

   Manželia Naisbittovci tiež poukazujú na skutočnosť, že Západ bol posledné dve storočia dominantný v oblasti formy vlády, pričom vytvoril moderný národný štát a organizácie globálneho vládnutia. Teraz však čelí výzvam napr. od krajín BRICS. Uvádzajú ako príklad najmenšiu krajinu Singapúr a najľudnatejšiu krajinu Čínu, ktoré využívajú model vzdelania a ekonomiky, aby spochybnili teóriu dvadsiateho storočia, ktorá tvrdí, že bohatstvo je neoddeliteľne spojené so západným štýlom demokracie. Manželia Naisbittovci tvrdia, že Čína a Singapúr ponúkajú viac autoritatívne modely, ktoré môžu fungovať v ďalších krajinách, kde fragmentovanej populácii sa dá ťažšie vládnuť podľa západných demokratických princípov.

Vytváranie sveta miest

   Manželia Naisbittovci na záver knihy uvádzajú, že mestá sa stávajú tvorcami globálnej hry, pričom do roku 2050 bude v mestách žiť 6.3 miliardy až 8 alebo 9 miliárd ľudí podľa rôznych odhadov. Mestá budú generovať 80 percent HDP a starostovia sa stanú národnými a medzinárodnými tvorcami hry, budú vytvárať globálne vzťahy a siete miest. Uvádzajú tiež, že globálne vodcovstvo a inovácie vo vzrastajúcej miere prichádzajú viac z miest ako od národov, tak ako sa svet stáva svetom miest.

   Manželia Naisbittovci vydali nepochybne podnetnú knihu o súčasnosti a budúcnosti svetovej ekonomiky, ktorá určite vyvolá rozsiahle diskusie a preto bude významným edičným počinom jej vydanie v anglickom jazyku koncom tohto roku.

  

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?