reklama

Prečo hrá Slovensko vo svetovej ekonomike iba druhú ligu ?

Prečo je na Slovensku dlhodobo vysoká nezamestnanosť a prečo má väčšina obyvateľstva nízku životnú úroveň ? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Slovensko zmeškalo civilizačný rýchlik a preto hrá dnes vo svetovej ekonomike iba druhú ligu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 Súčasné ekonomické problémy mnohých krajín sveta sú spojené s neschopnosťou adaptovať sa na nové pravidlá a prostredie civilizácie, ktoré boli vytvorené všadeprítomnou informačnou technológiou. Vstup do informačného veku nanovo preusporiadal ekonomické i politické rozdelenie súčasného sveta. Informačná technológia bola hlavnou príčinou krachu komunizmu v strednej a východnej Európe a rovnako je zdrojom vzostupu mnohých ázijských krajín, ktoré prezieravo realizujú dlhodobé stratégie prechodu a adaptácie na moderné informačné technológie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Technológia, veda a vzdelanie v kombinácii so silami trhu predstavujú dnes hlavný zdroj ekonomickej sily a hlavnú konkurenčnú výhodu v globálnom svete informačného veku. Problémy, ktorým dnes čelí Slovensko, vyplývajú zo skoro štvrťstoročia trvajúceho ignorovania úlohy moderných technológii pri dosahovaní konkurencieschopnosti ekonomiky. Dlhodobá vysoká nezamestnanosť a nízka životná úroveň sú výsledkom politík, ktoré sa technológiou vôbec nezaoberajú. Pokus o netechnologický rozvoj dnes ukazuje katastrofálne výsledky s negatívnymi dopadmi na životnú úroveň väčšiny obyvateľstva.

 Svet informačného veku podľa Alvina Tofflera

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Americký futurológ Alvin Toffler veľmi výstižne popísal zmeny, ktoré dnes pretvárajú svet a týkajú sa každej krajiny i jednotlivca vo svojej trilógií Šok z budúcnosti (1970), Tretia vlna (1980) a Posun moci (1990). Nastupujúci svet Tretej vlny, ako nazval vytvárajúcu sa civilizáciu informačného veku, popísal tiež v knihách Eco-Spasm Report (1975), Adaptívna korporácia (1985), Vojny a antivojny (1993), Vytváranie novej civilizácie (1995), Revolučne bohatstvo (2006) a v ďalších. Väčšinu kníh napísal Alvin Toffler spolu so svojou manželkou Heidi Tofflerovou, s ktorou tiež založil strategickú konzultačnú firmu Toffler Associates, Inc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Alvin Toffler popísal prebiehajúce civilizačné zmeny ako civilizačné vlny, ktoré pretvárajú ekonomický a spoločenský systém, systém tvorby bohatstva a takisto hodnoty jednotlivcov, spoločnosti i celej civilizácie. Vytvárajúci sa svet informačného veku nazval civilizáciou Tretej vlny. Svet sa následkom Tretej vlny rozdelil na tri skupiny, a to krajiny Prvej vlny (agrárne), krajiny Druhej vlny (industriálne) a krajiny Tretej vlny (informačné). 

Kam patrí Slovensko

 Do ktorej skupiny svetovej ekonomiky patrí Slovensko dnes ? V 20. storočí patrilo Slovensko ako súčasť Československa do skupiny industrializovaných krajín, ktoré vtedy tvorili prvú najvyspelejšiu skupinu svetovej ekonomiky. Výraznejšie zaostávať začalo Československo za vyspelými ekonomikami sveta od polovice 50-ych rokov 20.storočia, kedy nedokázalo zachytiť nastupujúce trendy informačného veku. Zaostávanie sa potom zväčšovalo a vyústilo do krachu komunizmu a komunistického sveta v roku 1989.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Dnes je svet rozdelený podľa schopnosti jednotlivých krajín adaptovať sa na informačný vek. Slovensko dodnes nebolo schopné reagovať na nástup informačného veku a stále sa potáca v zajatí myslenia industrializmu a neschopnosti robiť politiku, akú robia vyspelé štáty sveta alebo štáty, ktoré sa chcú dostať do prvej skupiny ekonomicky najvyspelejších krajín. Aké sú charakteristiky uvedených troch skupín, na ktoré sa svet rozdelil vstupom do informačného veku.

 Alvin Toffler tieto skupiny výstižne charakterizoval nasledovným spôsobom. O prvej najzaostalejšej skupine krajín, ktoré aj dnes pretrvávajú v agrárnom veku hovori: „Pre ekonomiky Prvej vlny sú pôda, energia, prístup k vode na zavlažovanie, vykurovací olej, potrava v dobe núdze, minimálna vzdelanosť a trhy s obilím alebo surovinami, ktoré je možné predávať za hotové, všeobecne povedané základnými podmienkami pre prežitie. Pretože im chýba priemysel a služby opierajúce sa o znalosti, ktoré by bolo možné vyvážať, vidia vo svojich prírodných zdrojoch od dažďových pralesov cez zásoby vody po ryby svoje hlavné predajné statky.“

 O druhej skupine industriálnych krajín Alvin Toffler hovorí: „Štáty v zoskupení Druhej vlny, ktoré doteraz stávajú na lacnej manuálnej práci a na hromadnej výrobe, sú krajiny s koncentrovanými národnými ekonomikami. Pretože sú viac urbanizované, potrebujú veľké dovozy potravín, či už z vlastného vidieku alebo zo zahraničia. Potrebujú vysoké energetické vstupy na výrobnú jednotku, potrebujú množstvo surovín, aby udržovali svoje továrne v chode – železo, oceľ, cement, drevo, uhlie, ropu, plyn a podobne. Sú domovom malého počtu globálnych spoločností. Sú hlavnými producentmi znečistenia a ďalších ekonomických škôd. A predovšetkým potrebujú exportné trhy pre svoje masovo vyrábané tovary.“

 Najvyspelejšiu skupinu krajin informačného veku charakterizuje Alvin Toffler nasledovne: „Postnárody Tretej vlny samozrejme naďalej potrebujú energiu a potraviny, ale potrebujú taktiež znalosti, ktoré by boli konvertibilné na bohatstvo. Potrebujú prístup k svetovým databankám a telekomunikačným sieťam alebo potrebujú mať nad nimi kontrolu. Potrebujú trhy na výrobky a služby s vysokým podielom inteligencie, na finančné služby, na konzultácie pre manažérov, na software, televízne programy, bankovníctvo, rezervačné systémy, kreditné informácie, poistenie, farmaceutický výskum, sieťový manažment, integráciu informačných systémov, ekonomickú spravodajskú službu, výcvikové systémy, simulácie, mediálne spravodajstvo a na všetky tie informačné a telekomunikačné technológie, na ktorých sú závislé. Potrebujú ochranu proti pirátstvu voči intelektuálnym produktom.“

 Ak sa pozrieme na uvedené charakteristiky spomínaných troch skupín krajín sveta, potom môžeme povedať, že Slovensko dnes jednoznačne patrí medzi krajiny Druhej vlny čiže krajiny, kde je dominantný industrializmus, čo sa prejavuje aj v nižšej konkurencieschopnosti a výkonnosti ekonomiky Slovenska oproti vyspelým krajinám Tretej vlny.

Rozdelenie svetovej ekonomiky podľa výkonnosti ekonomík

 Rozdelenie svetovej ekonomiky podľa civilizačných vĺn je spojené s úrovňou výkonnosti jednotlivých ekonomík, čo sa potom odráža aj v životnej úrovni obyvateľstva jednotlivých krajín alebo tiež v úrovni poskytovaných služieb. Svetovú ekonomiku môžeme rozdeliť do uvedených troch skupín, pričom každej skupine zodpovedá iná výkonnosť ekonomiky, čo si môžeme ukázať na výške HDP na osobu podľa parity kúpnej sily (PPP). Táto je pre jednotlivé skupiny nasledovná:

  • Štáty Prvej vlny – 600 – 15 000 dolárov

  • Štáty Druhej vlny – 15 000 – 35 000 dolárov

  • Štáty Tretej vlny – 35 000 – 90 000 dolárov

 Najvyspelejšiu skupinu krajín Tretej vlny tvoria nasledovné krajiny:

Štát

HDP na osobu (PPP) v dolároch

Luxembursko

Lichtenštajnsko

Singapur

Nórsko

Švajčiarsko

Hongkong

USA

Holandsko

Írsko

Austrália

Rakúsko

Švédsko

Nemecko

Kanada

Dánsko

Tchaj-wan

Island

Belgicko

Fínsko

Francúzsko

Japonsko

Veľká Británia

Južná Kórea

Nový Zéland

89400

88700

81300

65900

55200

55200

54800

47400

46800

46600

45400

44700

44700

44500

44300

43600

42600

41700

40500

40400

37800

37700

35400

35000

Zdroj údajov: The World Factbook, CIA, 2015

Do skupiny krajín Druhej vlny patria nasledovné krajiny:

Štát

HDP na osobu (PPP) v dolároch

Taliansko

Izrael

Španielsko

Malta

Slovinsko

Česká republika

Cyprus

Slovensko

Litva

Estónsko

Portugalsko

Grécko

Rusko

Malajzia

Poľsko

Maďarsko

Lotyšsko

Chile

Argentína

Chorvátsko

Turecko

Rumunsko

Bielorusko

Libanon

Mexiko

Bulharsko

Irán

Brazília

34500

33400

33000

31700

29400

28400

28000

27700

26700

26600

26300

25800

24800

24500

24400

24300

23900

23200

22100

20400

19600

19400

18200

17900

17900

17100

16500

15200

Zdroj údajov: The World Factbook, CIA, 2015

 Slovensko podľa výšky HDP na osobu podľa parity kúpnej sily (PPP), ktorý dosahuje 27700 dolárov, patrí medzi krajiny Druhej vlny. Patria tu tiež aj tie krajiny Európskej únie, ktoré majú počas krízy najväčšie problémy ako Grécko, Španielsko, Portugalsko, Maďarsko a pod.

Cesta medzi vyspelé krajiny Tretej vlny

 Ako sa dostať z jednej skupiny štátov do vyspelejšej skupiny je dobre vidieť na príklade Južnej Kórei, ktorá v 60-ych rokoch 20.storočia bola výkonnosťou ekonomiky na úrovni Ghany a dnes patrí medzi vyspelé krajiny Tretej vlny. Dosiahla tak cielenou politikou, zameranou na pozdvihnutie ekonomickej výkonnosti krajiny a následne aj životnej úrovne obyvateľov. Južná Kórea má vypracovanú dlhodobú víziu a viaceré dlhodobé stratégie a iniciatívy, zamerané na adaptáciu svojej ekonomiky a spoločnosti na podmienky informačného veku prostredníctvom podpory rozvoja znalostnej ekonomiky a transformácie ekonomiky prostredníctvom vyspelých technológii. Zatiaľ čo Slovensko zostalo v rozvoji znalostnej ekonomiky iba v podobe hesiel a proklamácii a úlohu moderných technológii pri dosahovaní konkurencieschopnosti ekonomiky vytrvalo ignoruje, Južná Kórea dokázala rozvoj znalostnej ekonomiky aj skutočne realizovať. Aj preto dnes Slovensko hrá iba druhú ligu vo svetovej ekonomike, zatiaľ čo Južná Kórea hrá vo svetovej ekonomike ligu prvú. 

Ivan Klinec

Ivan Klinec

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som ekonóm, prognostik a futurológ. Zaoberám sa prognózami a futurológiou, perspektívami vývoja ekonomiky, spoločnosti a civilizácie a všetkým, čo s budúcnosťou súvisí. Zaujíma ma tiež literatúra, kultúra a umenie. Zoznam autorových rubrík:  FuturológiaPrognózyEkonomikaVedaKnihy

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu