Transhumanizmus – filozofia človeka pre 21. storočie

Autor: Ivan Klinec | 27.8.2015 o 10:45 | (upravené 27.8.2015 o 11:15) Karma článku: 3,94 | Prečítané:  1112x

   Transhumanizmus je futurologický a filozofický koncept, ktorý sa zaoberá vylepšovaním schopností človeka a možnosťami transformácie človeka prostredníctvom využitia moderných technológií.

   Transhumanizmus je spojený s využitím transhumánnych technológii na prekonanie fyzických limitov človeka. Človek doteraz technológie využíval na pretváranie spoločnosti. Ich použitie ne zlepšenie života človeka, liečbu chorôb či možnosti predĺženia ľudského života boli predmetom záujmu v minimálnej miere. Človek akoby nemal záujem predĺžiť ľudský život napr. o 20 alebo 30 rokov, ale pozerá na súčasnú dĺžku ľudského života ako na niečo dané, čo sa nedá veľmi meniť.

   Transhumanzmus je tiež vytváraný aj ako odozva na novo vytvárané a rýchlo sa meniace prostredie, v ktorom súčasný človek musí žiť, a na ktoré sa musí adaptovať. Negatívne dopady tohto prostredia na život a zdravie človeka je možné významne znížiť resp. eliminovať prostredníctvom vznikajúcich a vyvíjaných technológii transhumanizmu.

   Vyspelé a širokodostupné technológie môžu napomôcť eliminovať starnutie a umožniť rozšírenie intelektuálnych, fyzických a psychologických schopností ľudí. Transhumanizmus tiež zahŕňa štúdium prísľubov, potenciálov a ohrození technológií, ktoré umožňujú ľuďom prekonať základné ľudské limity ako aj etické spôsoby rozvoja a využitia týchto technológii.

   Viacerí autori publikovali prehľadové štúdie o transhumanizme, ktoré zahŕňajú jeho históriu, filozofické a paradigmatické východiská, mapujú súčasný stav transhumanizmu a načrtajú jeho perspektívy. Stručný úvod do transhumanizmu predstavuje publikácia Transhumanist FAQ – Transhumanistické často kladené otázky, ktorý bol publikovaný vo viacerých verziách. Jeho hlavným auturom je filozof a transhumanista Nick Bostrom a v určitej miere sa na jeho spracovaní podieľalo asi sto osôb. Jeho prvá verzia bola publikovaná v roku 1999. Ďalšie dve verzie boli publikované v roku 2003.

   Nick Bostrom je aj autorom Histórie transhumanistického myslenia - A History of Transhumanist Thought, ktorú publikoval v Journal of Evolution and Technology v roku 2005. V roku 2013 bola publikovaná Transhumanistická čítanka – The Transhumanist Reader, ktorej editormi boli Max More a Natasha Vita-More, čo je prvý reprezentačný výber textov o transhumanizme a jeho súvislostiach.

Predchodcovia transhumanizmu

   Americká umelkyňa, predstaviteľka moderného transhumanizmu a v súčasnej dobe prezidentka medzinárodnej transhumanistickej organizácie Humanity+ Natasha Vita-More vo svojej knihe Tvoriť / Pretvoriť. Kultúra tretieho tisícročia - Create / Recreate. The 3rd Millennial Culture (1997) tvrdí, že prvý, kto použil slovo transhumanizmus bol talianský básnik a spisovateľ Dante Alighieri (1265-1321), ktorý tak urobil v o svojom diele Božská komédia – Ráj. Tu použil talianská slovo transumanare resp. transumanar, čo možno v anglickom jazyku vyjadriť ako transhumanate. Dante Alighieri použil toto slovo v zmysle ísť za hranice ľudských podmienok a vnímania.

   Za predchodcu moderného transhumanizmu a jeho duchovného otca je považovaný talianský renesančný filozof Giovanni Pico della Mirandola (1463-1494), ktorý hovoril o prekročení obmedzení resp. hraníc človeka vo svojej Reči o dôstojnosti človeka – Oratio de dignitate hominis, ktorú vypracoval na prelome rokov 1486 a 1487, ale ktorú nepredniesol. Táto reč bola publikovaná až po jeho smrti v roku 1496.

   Giovanni Pico dela Mirandolla v tejto reči hovorí slovami boha človeku následovné slová, ktoré sú interpretované ako filozofické rámce transhumanizmu: „Prirodzenosť ostatných stvorení je vždy pevne určená a rozvíja sa iba v medziach, ktoré sú stanovené mnou predpísanými zákonmi. Ty si však budeš bez toho aby si bol akokoľvek obmedzovaný, určovať svoju prirodzenosť podľa svojej vlastnej slobodnej vôle, do ktorej starostlivosti som ťa zveril“. Ďalej pokračuje: „Neurobil som ťa ani nebešťanom, ani pozemšťanom, ani smrteľníkom, ani nesmrteľným, aby si ako svojprávny a vážený sochár a výtvarník mohol utvárať sam seba do takej podoby, akej dáš sám prednosť“.   

Literárne spracovanie transhumanizmu

   Moderný transhumanizmus je do veľkej miery inšpirovaný dielami spisovateľov science-fiction. Viaceré snery transhumanizmu boli ovplyvnené myšlienkami a alternatívnymi scenármi budúcnosti, ktoré boli popísané v dielach literatúry science-fiction.

   Napríklad Robert C. W. Ettinger bol k vytvoreniu kryoniky inšpirovaný science-fiction poviedkou spisovateľa Neila R. Jonesa Jamesonov satelit – The Jameson Satellite, ktorú Neil R. Jones publikoval v roku 1931 a sám je autorom poviedky science fiction  o kryonike The Penultimate Trump, ktorú publikoval v roku 1948.

   Myšlienky transhumanizmu sú rozpracované v knihách spisovateľov, a to prevažne spisovateľov science-fiction Karla Čapka, Josefa Čapka, Goerga B. Shawa, H. G. Wellsa, Olafa Stapledona,  Aldousa Huxleya, Neila R. Jonesa, Philipa K. Dicka, Clifforda Simaka, Roberta A. Heinleina, Isaaca Asimova, Roberta C. W. Ettingera, Williama Gibsona, Neala Stephensona, Rudy Ruckera, Arthura C. Clarka, Stanislawa Lema, Theodore Sturgeona, Fredericka Pohla, Bruce Sterlinga, Vernora Vingeho, Grega Egana, Aldousa Huxleya, Williama S. Burroughsa, Grega Beara, Franka Herberta, Davida Brina, Alfreda E. van Vogta, Jamesa L. Halperina, Larry Nivena, Joe Haldemana, Grega Ilesa, Lewisa Shinera, Johna Shirleya, Waltera J. Williamsa, Roberta W. Prehodu, Dennisa Chamberlanda, Kima Stanley Robinsona, Charlesa Strossa, Michaela Crichtona, Richarda K. Morgana a mnohých ďalších.

   Viacerí tvorcovia moderného transhumanizmu sa takisto venoval písaniu science-fiction, kde myšlienky transhumanizmu literárne stvárnili.

História transhumanizmu

   Koncept transhumanizmu sa sformoval v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Vidíme tu časovú synchronicitu so začiatkom prechodu od industriálnej k informačnej spoločnosti resp. vstupu do informačného veku..

   Prvý v modernej dobe použil pojem transhumanizmus britský biológ Julian Huxley vo svojej knihe eseji Nové fľaše pre nové víno - New Bottles for New Wine, ktorú publikoval v roku 1957. Hovoril tu o prechode k novému druhu existencii človeka, ktorý sa bude od súčasného človeka líšiť tak, ako sa súčasný človek líšil od Pekingského človeka. Človek ostáva človekom, zároveň však transcenduje sám seba realizovaním nových myšlienok, nových možností svojej prirodzenosti a pre svoju prirodzenosť.

   Myšlienkami a možnosťami transhumanizmu sa zaoberal genetický a evolučný biológ J. B. S. Haldane vo svojej reči Daedalus, alebo veda a budúcnosť - Daedalus, or Science and the Future, ktorú predniesol v roku 1923 a vo svojej knihe Možné svety a iné eseje -  Possible Worlds and Other Essays, ktorú publikoval v roku 1927.

   Za zakladateľa transhumanizmu je považovaný americko-iránsky filozof a  futurológ FM-2030 pôvodným menom Fereidoun M. Esfandiary, ktorý prvý použil pojem transhuman v jeho súčasnej podobe.

   K rozvoju myšlienok transhumanizmu prispeli svojimi knihami a publikáciami Robert C. W. Ettinger, FM-2030 (Fereidoun M. Esfandiary), Evan Cooper (Nathan Duhring), Robert W. Prehoda, Dandridge M. Cole, James Hughes, Max More, Nick Bostrom, Anders Sandberg, Ray Kurzweil, Peter Diamandis, David Pearce, Timothy Leary, Stanislaw Lem, Eric K. Drexler, Richard P. Feynman, Jerome C. Glenn, Vernor Vinge, Hans Moravec, Ramez Naam, Natasha Vita-More, Robert Freitas, Jr., Frank J. Tipler, Charles Tandy, Ben Goerzel, J. Storrs Hall, Michael G. Zay, Zack Lynch, Julian Savulescu, David Passig, James Halperin a ďalší.

Odvetvia transhumanizmu

   Myšlienky transhumanizmu sa pomerne rýchlo začali presadzovať v praxi. Tieto myšlienky sa začali transformovať do nových odvetví vedy, výskumu a výroby. Medzi hlavné odvetvia transhumanizmu v súčasnej dobe patria:

Biotechnológie

   Biotechnológie – ide o pomerne výrazne rozšírenú oblasť vedy a výskumu, keď sú aplikované technológie a metódy založené na biologických vedách. Ide zároveň o rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie ekonomiky.

Genetické inžinierstvo

   Genetické inžinierstvo sa zameriava na využívanie genetických postupov napr. pri liečbe alebo pri produkcii potravín.

Klonovanie

   Klonovanie je zamerané na používanie klonovacích technológií pre vytvorenie identických jedincov. Má slúžiť najmä pre potreby medicíny a regeneráciu organizmu.

Nanomedicína

   Nanomedicína sa zaberá využitím nanotechnológií pre medicínske účely. Jej predstaviteľom sú Ralph C. Merkle, Robert Freitas, Jr. a ďalší. Robert Freitas, Jr. je autorom viaczväzkového diela Nanomedicína – Nanoscience, v ktorom popisuje základy a možnosti rozvoja nanomedicíny. Zatiaľ boli publikované dva zväzky tohto diela a Robert Freitas, Jr. popísal koncept nanomedicíny aj v ďalších svojich článkoch a publikáciach.

Nanotechnológia

   Nanotechnológia je technológia veľmi malých rozmerov, ktorá umožňuje manipulovanie s hmotou na úrovni jednotlivých atómov a molekúl. Nanotechnológiami sa vo svojich knihách zaoberajú Richard P. Feynman, Eric K. Drexler, Chris Petersonová, Ralph C. Merkle, J. Storrs Hall a ďalší.

   Za zakladateľa nanotechnológie je považovaný americký fyzik a nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Richard Phillips Feynman, ktorý vo svojej prednáške nazvanej Tam dole je veľa miesta – There´s Plenty Room at the Bottom, ktorú predniesol v roku 1959 na zasadaní Americkej fyzikálnej spoločnosti - American Physical Society, ktoré sa konalo na Kalifornskom technologickom inštitúte – California Institute of Technology Caltech, popísal možnosti manipulovania s atómami.

   Samotný koncept nanotechnológie dotvoril Eric K. Drexler a popísal ho vo svojej knihe Stroje tvorenia - The Engines of Creation. Pre manipuláciu s atómami a molekulami sa využívajú tzv. nanoboty, čo sú akési miniatúrne roboty alebo tiež sebareplikujúce sa assemblery.

   Manipuláciou s hmotou na úrovni jednotlivých atómov a molekúl sa zaoberal Ralph C. Merkle vo svojom článku Molekulárna oprava mozgu – Molecular Repair of the Brain, ktorý bol publikovaný tiež v kratšej verzii pod názvom Technická uskutočniteľnosť kryoniky – Technical Feasibility of Cryonics. Ralph Merkle videl v nanotechnológii možnosť opravy ľudského organizmu, ktorý bol zmrazený technológiou kryonickej suspenzie.

   Nanotechnológia sa v súčasnej dobe stáva významným ekonomickým odvetvím. Zatiaľ však nedosiahla realizáciu konceptu sebareplikujúcich sa asemblerov popísaný Ericom K. Drexlerom.

Neurotechnológia

   Neurotechnológia zahrňuje technológie, ktoré rozširujú možnosti a kapacitu mozgu a umožňujú lepšie využitie mysle. Neurotechnológiou sa zaoberá Zack Lynch, Casey Crawford Lynchová a organizácie Neurotechnology Industry Organization, Neuroinsights a ďalšie. Organizácia Neuroinsigts vydáva správu The Neurotechnology Industry Report, v ktorej mapuje stav odvetvia neurotechnologického priemyslu – Neurotechnology Industry. Používa sa tiež názov mozgový priemysel – Brain Industry.

Superinteligencia

   Superinteligencia predstavuje umelú inteligenciu, ktorá presahuje ľudskú inteligenciu. Táto nemusí byť vytvorená človekom, ale môže vzniknúť tiež samovoľne v technológiach a produktoch vytvorených človekom. Možným objavení sa superinteligencie sa zaoberajú vedci, ktorí sa zaoberajú zároveň singularitou. Sú to najmä Vernor Vinge, Ray Kurzweil, Ben Goerzel, Eliezer Yudkowsky, Nick Bostroma ďalší

Virtuálna realita

   Virtálna realita predstavuje vytváranie nových, umelých, dočasných priestorov simulujúcich skutočnú realitu alebo túto realitu doplňujúcich. Používa sa tiež pojem rozšírená realita – augmented reality.

Kryonika

   Kryonika je technológiu zmrazovania ľudského tela na veľmi nízku teplotu, tak aby bolo možné telo v budúcnosti oživiť a opraviť poškodenia a vyliečiť choroby. Zmrazovanie sa robí metódou kryonickej suspenzie. Za zakladateľa kryoniky je považovaný Robert C. W. Ettinger, ktorý vytvoril, popísal a rozvinul koncept kryoniky vo svojích knihách The Prospect of Immortality  (1964) a Man into Superman (1972).

   Kryonikou sa vo svojich knihách a publikáciach zaoberajú Ralph C. Merkle, Robert W. Prehoda, Brian Wowk, Charles Tandy, Gregory M. Fahy, Max More a ďalší. Priekopníkom kryoniky je americká nadácia Alcor Life Extension Foundation so sídlom v Scottsdale v Arizone v USA.

Uploading

   Uploading znamená prenos ľudskej inteligencie resp. ľudskej mysle do počítača za účelom zachovania ľudského života v inej podobe. Používa sa tiež pojem downloading. Koncept uploadingu rozpracoval Hans Moravec v knihách Deti mysle. Budúcnosť robota a ľudskej inteligencie - Mind Children. The Future of Robot and Human Intelligence a Robot. Mere Machine to Transcendend Mind.

Singularita

   Singularita je spojená so vznikom vedomej umelej inteligencie, ktorá nemusí byť vytvorená človekom. Termín singularita zaviedol spisovateľ sci-fi Vernor Vinge v roku 1993 v prednáške Singularita - Singularity (1993), ktorá bola prednesená na sympóziu VISION-21 sponzorovanom NASA Lewis Research Center a Ohio Aerospace Institute konanom 30.-31.3.1993. Perspektívam singularity sa dnes intenzívne venujú Ray Kurzweil, Ben Goerzel, Eliezer Yudkowsky, David Passig a ďalší.

   V roku 2008 bola viacerými organizáciami ako NASA alebo Google založená Singularity University, na ktorej prednášajú poprední odborníci, ktorí sa singularitou zaoberajú.

Robotika

   Robotika sa zaoberá vytváraním umelých bytostí, ktoré by sa svojimi funkciami podobali človeku a mohli nahrádzař resp. dopĺňať jeho prácu. Za tvorcu slova robot je považovaný český spisovateľ Karel Čapek, ktorý tak urobil v knihe R.U.R. Rosum´s Universal Robots, ktorú vydal v roku 1920. Podľa niektorých zdrojov je však autorom slova robot jeho brat Jozef Čapek, ktorý mu slovo robot poradil. Josef Čapek písal o umelých bytostiach v knihe Umělý člověk, ktorú vydal v roku 1924.

   Americký spisovateľ Isaac Asimov vo svojej knihe Ja robot sformuloval tri zákony robotiky. Asimov sa robotmi a robotikou zaoberal v sérii svojich kníh science fiction.   Dopady nástupu robotiky rozpracoval Hans Moravec v knihách Deti mysle. Budúcnosť robota a ľudskej inteligencie - Mind Children. The Future of Robot and Human Intelligence a Robot. Mere Machine to Transcendend Mind. Scenáre nástupu robotov v ľudskej spoločnosti rozpracoval britský vedec Kevin Warwick.

Dlohovekosť

   Dlhovekosť zahŕňa využívanie vedeckých poznatkov a technológií k predlžovaniu ľudského života. Dlhovekosťou sa zaoberajú Ray Kurzweil, Terry Grossman, Michael Zey a ďalší.

Osídľovanie vesmíru

   Osidľovanie vesmíru je zamerané na expanziu človeka do vesmíru. Táto by mala podľa Roberta Zubrina prebiehať na podobných princípoch ako osidľovanie Ameriky. Na obežnej dráhe a neskoršie na iných planétach by mali vznikať obyvateľné priestory, ktoré by zo začiatku boli financované zo zeme a neskoršie by prešli na princípy, ktoré by vesmirným kolonistom umožnili samostatné fungovanie, samostatné hospodárenie a samostatný život.

   Expanzii človeka do vesmíru a osídľovaniu kozmu sa venujú alebo venovali Dandridge M. Cole, Donald W. Cox, Gerard O´Neill, Timothy Leary, George A. Koopman, Herman Kahn, Jerome Glenn alebo Robert Zubrin.

   Osídľovanie vesmíru je realisticky popísané aj vo viacerých knihách science-fiction. Príkladom je trilógia o osídľovaní Marsu Kima S. Robinsona, pozostávajúca z románov Red Mars, Green Mars a Blue Mars alebo jeho najnovšia kniha 2312.  

Osídľovanie mora

   Osídľovanie mora je zamerané na permanentné osídlenie morí a oceánov človekom, ktoré je spojené s budovaním podmorských stálych kolónií na bývanie.

   Osídľovaním mora sa zaoberá napr. Dennis Chamberland, ktorý pracuje takisto ako expert pre NASA a cestovanie do vesmíru.

Osídľovanie kyberpriestoru

   Osídľovanie kyberpriestoru je spojené s vytváraním virtuálnych svetov, v ktorých je možné uskutočňovať aktivity podobné aktivitám v reálnom svete. Príkladom osídľovania kyberpriestoru sú virtuálne svety Second Life, v ktorých je dnes možné vytvárať virtuálne  sídla, virtuálne krajiny alebo organizovať ekonomické aktivity či vedecké konferencie.    Virtuálny svet Second Life vytvoril podnikateľ Philip Rosedale, ktorý v roku 1999 založil spoločnosť Linden Lab, ktorá Second Life prevádzkuje. Second Life bol spustený 23. júna 2003.

   Transhumanistická organizácia Humanity+ zorganizovala v roku 2011 v Second Life prvú virtálnu konferenciu Humanity+ @ Second Life – September 15, 2011, ktorá sa konala 15. septembra 2011 na Terasem Island v Second Life.

Vojenské technológie transhumanizmu

   Transhumanizmus je oblasť, ktorá je predmetom intenzívneho záujmu vojakov a armád a najmä ich výskumných inštitúcií a vývojových organizácií, ktoré pracujú na vývoji zbraní budúcnosti. Predmetom záujmu vojakov sú nanotechnológie, biotechnológie, génové technológie, klonovacie technológie, singularita, uploading, robotika, kyborgizácia atď.

   Významným trendom vo vývojí nových zbraní sú napr. drony alebo diaľkovo riadené bezpilotné lietadlá nazývane tiež unmanned aerial vehicle (UAV), ktorých podiel a využívanie narastá v armáde USA rovnako, ako aj v armádach vyspelých krajín sveta.

   Vývojom a využitím transhumánnych technológií sa zaoberá najmä Agentúra pre výskum pokročilých obranných projektov -  Defense Advanced Research Projects Agency  DARPA, ktorá vyvinula taktiež Arpanet, čo bol predchodca dnešného Internetu.

Perspektívy transhunmanizmu

   Transhumanizmus bude v 21.storočí znamenať to, čo v 20.storočí znamenali high-tech. Už dnes je transhumanizmus rýchlo rastúcim ekonomickým odvetvím, kde smerujú masívne investície najmä vo vyspelých krajinách sveta. Predpokladané dopady transhumanizmu sú také veľké, že sa počíta nielen s predĺžením života človeka a prekročením jeho fyzických limitov, ale aj so zásadnými zmenani štruktúry ekonomiky a spoločnosti a základnych pravidiel ich fungovania. Nepochybne sa stanu zastaralými a nefunkčnými súčasné ekonomické a sociálne systémy aj v prípade, že sa predĺži život človeka o 20 či 30 rokov alebo viac.

 

  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?