Podstata kapitalizmu podľa Henryho Forda

Autor: Ivan Klinec | 2.9.2015 o 9:50 | Karma článku: 5,68 | Prečítané:  1355x

Symbolom amerického kapitalizmu je nepochybne Henry Ford. Základom jeho úspechu bolo vytvorenie ekonomického systému, založeného na inováciách a raste kúpnej sily pracovníkov.

Ekonomický systém, vytvorený Henry Fordom, sa na dnešný kapitalizmus v postkomunistických krajinách vrátane Slovenska podobá v máločom.  Henry Ford  dôsledne presadzoval zásadu dosahovania ziskov prostredníctvom inovácií a nie na úkor ľudí. Politikou vysokých miezd zasa podporoval vytváranie trhov prepojených s jeho ekonomickou sústavou, ktoré zároveň predstavovali najbližšie odbytisko jeho výrobkov. V postkomunistických krajinách je presadzovaná politika čo najnižších miezd a lacnej pracovnej sily, ktorá zároveň ničí miestne a domáce trhy.

Henry Ford a jeho ekonomická sústava

   Henry Ford (1863-1947) bol americký priemyselník a podnikateľ. Bol priekopníkom rozvoja automobilového priemyslu. Svoju filozofiu priemyslu zhrnul v knihách ako Môj život a dielo (1922), Moje ideály (1924), Dnes a zajtra (1926), Moja filozofia priemyslu (1930) a v mnohých článkoch, ktoré počas svojho života publikoval.

   Fordov ekonomický systém stručne a výstižne popísal Jaromír Eminger (1891-1992) v článku Fordovy národohospodářske zásady. Jejich kritika. Možno je uplatňovati v našich poměrech ?, ktorý bol publikovaný v knihe Život a práca u Forda (1927). V tejto knihe skupina československých inžinierov, ktorá navštívila výrobné podniky Henryho Forda, popisovala fungovanie jeho ekonomického systému.

Zisk sa nemá dosahovať na úkor živého

   Jaromír Eminger popisuje v uvedenom článku Fordovú národohospodársku sústavu a porovnáva ju s európskou národohospodárskou sústavou. Eminger uvádza, že podľa základnej filozofie európskej národohospodárskej sústavy, automobil si môže kúpiť iba bohatý človek. Robotník nemá ani peniaze, ani čas na jazdenie – musí pracovať aby zohnal na holé živobytie. Základom tejto sústavy je preto následovné uvažovanie: „Nebudem robiť lacné vozy, ktoré by mi nakoniec nikto ani nekúpil. Budem vyrábať drahé prepychové vozy, pretože kto si môže kúpiť automobil, má peňazí dosť. Môj zisk bude v percentách kúpnej ceny väčší, než keby som predal niekoľko vozov lacných“.

   Eminger uvádza, že v tejto sústave zaobstará človek, ktorý sa volá kapitalista, prevádzkové prostriedky, najmä robotníkov za najnižšiu mzdu a snaží sa dosiahnuť najvyšší zisk predajom výrobkov konzumentovi, rozumie sa čo najdrahšie. Eminger upozorňuje, že v tejto sústave zisk ide na útraty tak robotníka, tak aj konzumenta, teda spolublížnych, na útraty živého organizmu.

   Jaromír Eminger uvádza, že „v národohospodárskej sústave, ktorú by sme mohli nazvať Fordovou, je uplatnený názor, že „obecenstvo“, „konzument“ nie sú abstrakty za vlasy z neba pritiahnuté, že je to malý človek, väčšinou robotník. Preto je nerozumné podlamovať jeho kúpnu silu nízkou mzdou, „najnižšou mzdou“ či „existenčným minimom“ alebo ako sa to všetko v prvej sústave nazýva“.

   Jaromír Eminger ďalej uvádza, že „Henry Ford na základe uvedeného presadzoval požiadavku resp. zásadu, že zisk sa má dosiahnuť nie na účet živého, na účet robotníkov – konzumentov, ale na účet neživej hmoty. To znamená úspornejšou konštrukciou, lepšími výrobnými procesmi, vylúčením strát a plytvania v priemysle, využitím odpadkov, skrátka dokonalým použitím metód, ktoré nám poskytuje náuka o vedeckom riadení práce”.

Mravný postulát Henryho Forda

   Základnú filozofiu výroby Henryho Forda popisuje Eminger následovne: „Význam mravného postulátu nadobúdať zisky na účet hmoty tkvie v samotnom koreni všetkých hodnôt, v prostej existencii organizmov na tejto zemi. Pretože organizmy žijú z hmoty. Zdá sa, že preto boli stvorené. Aj všetky hodnoty, z ktorých ľudstvo žije, povstali z tejto hmoty. Tá je na tejto zemi preto – pokiaľ z chabých poznatkov získaných našimi zmyslami môžeme súdiť – aby bola dobývaná, pretváraná, aby sa z nej tvorilo, aby z nej boli ľudia živí v pote tváre”.

   Eminger ďalej uvádza, že „pojem práce je človeku vrodený. Kategorický imperatív tvoriť bol človeku daný do vienka prírodou a nemožno ho obísť. Avšak tvoriť z hmoty a na účet hmoty, nie na účet živého organizmu. Iba takýto zisk je mravný. Tvoriť hodnoty a zisky na  účet iných organizmov je zjav parazitický. Tvoriť nie bojom proti druhu, ale kooperáciou s ním. Nie utláčaním slabého, ale podporením ho”.

   Jaromír Eminger uvádza, že spôsob myslenia podľa prvej uvedenej národohospodárskej sústavy je typický európsky a spôsob myslenia podľa druhej národohospodárskej sústavy je typický Fordov.

Tajomstvo vysokých miezd

   Bertran Austin a W. F. Lloyd vo svojej knihe Tajomstvo vysokých miezd (1927) takisto popisujú základné charakteristiky Fordovej národohospodárskej sústavy. Za jednu z hlavných charakteristík tejto sústavy považujú vysoké mzdy pri nízkych cenách.

   Austin a Lloyd uvádzajú, že „vysoké mzdy pri nízkych cenách znamenajú značný blahobyt. Značnému domácemu trhu v Spojených štátoch je pripisovaný veľký význam. Domáci trh americký vzrastá zároveň s blahobytom, pretože vzrast pomeru miezd k cenám tovarov dodáva ľuďom väčšiu kúpnu silu. Značný domáci trh americký nie je príčinou blahobytu, ale je iba jeho vedľajším zjavom“.

   Fordovu národohospodársku sústavu charakterizuje aj jeho chápanie kapitálu. Ford uvádza, že nie je najvyššou úlohou kapitálu, aby vyrábal ešte viac peňazí, ale aby zarábal peniaze, ktorých účelom je usilovnejšia práca v prospech zlepšenia života.

   Fordova národohospodárska sústava, tak ako ju popisujú hore uvedení autori, môže nepochybne poslúžiť na zmenu chápania fungovania kapitalizmu aj na Slovensku.  Rešpektovanie jeho zásady nedosahovania zisku na úkor živého, ale prostredníctvom inovácií, by nepochybne pomohlo skultivovať existujúci trhový systém, ktorý na Slovensku funguje presne opačne ako fungoval systém Henryho Forda.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?