Kríza a potreba scenárového myslenia

Autor: Ivan Klinec | 3.9.2015 o 9:17 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  659x

V čase zmien, kedy každodenný život človeka i chod celej spoločnosti ovplyvňuje kríza či množstvo často nečakaných faktorov, je výhodné premýšľať o bližšej či vzdialenejšej budúcnosti v podobe alternatívnych scenárov.

   Jednoscenárové myslenie, ktoré je charakteristické pre našu spoločnosť, prináša so sebou množstvo problémov. Stačí zmena finančných trhov alebo ekonomického prostredia, prírodná katastrofa, prílev imigrantov alebo hrozba nedostatku surovín, hrozba terorizmu či vojna v blízkom dosahu, a predstava o jedinej bezproblémovej budúcnosti sa často rúca a dochádza k problémom pri rozhodovaní ako ďalej v politike, v ekonomike alebo v osobnom alebo rodinnom živote.

Rozmach scenárového myslenia

  Premýšľanie o možných alternatívnych scenároch budúcnosti nám v časoch nečakaných a neočakávaných  udalostí môže uľahčiť vyrovnanie sa s prichádzajúcou zmenou alebo umožniť ľahšie prekonanie krízy, keďže sme na možnosť krízy pripravení. Rozmach scenárového myslenia je dnes viditeľný pri politickom rozhodovaní, riadení podnikov či organizácií alebo plánovaní si osobného života najmä vo vyspelých krajinách. Varovná úloha alternatívnych scenárov budúcnosti nám môže umožniť pripraviť sa na možné prekážky či vyvarovať sa nesprávneho konania.

Pôvod scenárového myslenia

   Myslenie v podobe scenárov je veľmi stará metóda uvažovania o budúcnosti. Príklady scenárového myslenia môžeme nájsť v Starom Zákone i v Novom Zákone, kde je uvádzané množstvo varovných scenárov, ktorých naplnenie je viazané na porušovanie základných etických noriem ako porušovanie sociálnej spravodlivosti, porušovanie prikázaní, nenásytnosť, chamtivosť, smilstvo, vraždenie a podobne.

   Zjavenie sv. Jána alebo Apokalypsa je jedným z najvýznamnejších textov zaoberajúcich sa budúcnosťou a je tak hodnotené napríklad v dvojzväzkovej Encyklopédii budúcnosti, ktorú v roku 1996 zostavili poprední futurológovia a odborníci na budúcnosť z celého sveta. Možno ho považovať za archetypálny text scenárového myslenia, ktorý vo výraznej miere ovplyvnil aj moderné futurologické myslenie. Varovné a katastrofické scenáre sa obyčajne nazývajú apokalyptickými scenármi. Korene scenárového myslenia teda môžeme hľadať v posvätných knihách židovsko-kresťanskej civilizácie.

   Scenárové myslenie však môžeme nájsť aj v textoch iných kultúr. Príkladom môžu byť katastrofické scenáre obsiahnuté v proroctvách indiánskeho kmeňa amerického Juhozápadu – indiánov Hopi. Tento scenár je viazaný na dosiahnutie určitého stupňa technologického pokroku, kedy sa tento dostane do konfliktu s prírodou.

Priekopníci scenárového myslenia

   Popredný expert na scenárové myslenie Kees van Heijden  v knihe Scenáre – Umenie strategickej konverzácie, ktorú publikoval v roku 1996, uvádza, že moderné scenárové myslenie je spojené s vytváraním vojenských stratégií. Prvé zdokumentovateľné náčrty toho, čo by dnes mohlo byť považované za scenáre sa objavili v 19. storočí v textoch pruských vojenských stratégov von Clausewitza a von Moltkeho, ktorí sú tiež spájaní s prvou formuláciou princípov strategického plánovania. Strategické plánovanie založené na scenároch má teda dlhú históriu. Jeho objaveniu sa vo svete ekonomiky a politiky predchádzalo jeho využívanie armádou v simulovaní scenárov na bojisku v tzv. vojnových hrách (wargaming).

   Moderné scenárové myslenie v 20. storočí rozvinul britský generál Alan Brooke, ktorý sa neskôr po povýšení stal známym ako poľný maršal lord Alanbrooke. Lord Alanbrooke je podľa Kees van Heijdena považovaný za rodeného scenárového plánovača. Zastával funkciu šéfa Imperial General Staff, ktorý riadil všetky britské imperiálny sily počas druhej svetovej vojny.

   Alanbrookov prístup podľa van Heijdena vychádzal zo sady základných princípov vedenia vojny, ktoré považoval za  zrejmé napr. napadni nepriateľa tam, kde je slabý, nie silný, vyhýbaj sa experimentom, podporuj ich, ak si si vedomý, že môžeš vyhrať, uvažuj o celom systéme s ktorým bojuješ (celostnosť). Lord Alanbrooke neprijímal rozhodnutia, kým neboli nevyhnutné. Namiesto toho sa snažil dostať do mysli nepriateľa (mentálne mapy), aby porozumel aké akcie sa od neho dajú očakávať (predvídanie). Preferoval mať k dispozícii sadu detailných scenárov (alternatívne scenáre), ktoré používal k zostreniu svojho myslenia (scenárové myslenie). Mal tým plánovačov (think tank), ktorí vytvárali tieto scenáre (scenárové plánovanie), ktoré zahŕňali starostlivé vyhodnotenie všetkých zdrojov, potrebných v rôznych variantoch. Všeobecne jeho prístup bol nasmerovaný k rozvíjaniu politík, a nie k stanoveniu špecifických cieľov. V tejto oblasti sa tiež uisťoval, že jeho tým ostane otvorený novým informáciám (otvorené systémy). Podľa van Heijdena Alanbrooke rozumel, že scenárový prístup nie je cesta predvídania budúcnosti. Bol to učiaci nástroj na získanie viac zručností v narábaní s neistotou.

  Priekopníkom scenárového myslenia v ekonomike a politike bol americký futurológ a matematik Herman Kahn, ktorý pôsobil najskôr v organizácii RAND Corporation a neskôr v ním založenom Hudson Institute. Herman Kahn začal scenáre budúcnosti nazývať scenármi na návrh spisovateľa a tvorcu filmových scenárov Leo Rostena, ktorý vtedy pracoval v Hollywoode. Herman Kahn vtedy pracoval v RAND Corporation v Santa Monice, čo je mesto od Hollywoodu nie veľmi vzdialené. Scenármi sa zaoberal najmä vo svojích knihách O termonukleárnej vojne (1960), Premýšľanie o nemysliteľnom (1962), O eskalácii (1965), Rok 2000 (1967) a v zhruba dvoch desiatkach ďalších kníh a publikácií.

Herman Kahn o scenárovom myslení

  Podľa Hermana Kahna je scenár pokusom popísať takmer detailne určitý predpokladaný sled udalostí. Scenáre zdôrazňujú z rôznych hľadísk „budúce udalosti“. Niektoré scenáre môžu skúmať a zdôrazňovať určitý prvok väčšieho problému, ako je kríza alebo iná udalosť, ktorá by mohla viesť k vojne, proces prerastania malej vojny alebo miestneho konfliktu do väčšej vojny, rozšírenie alebo zúženie akcií obmedzenej vojny, ukončenie vojny a problém mieru po vojne.

   Kahn uvádza, že scenár je zvlášť vhodný vtedy, ak máme posúdiť rôzne aspekty problému takmer súčasne. S pomocou rozsiahleho scenára môže bádateľ systematicky preskúmať rôzne možnosti a získať cit pre udalosti a rozhodujúce momenty, kedy je životne dôležité urobiť správnu voľbu. Scenár pomáha našej predstavivosti.

  Herman Kahn uvádza v knihe Premýšľanie o nemysliteľnom (1962) niektoré výhody scenára ako pomôcky myslenia:

  • Obracia pozornosť – niekedy dramaticky a presvedčivo – k veľkému rozsahu možností, ktoré musia byť v strategickom rozbore brané do úvahy, a z ktorých by niektoré mohli uniknúť pozornosti, ak je rozbor uskutočňovaný obyčajnými analytickými technikami. Je tendencia myslieť po starom, aj keď je jasné, že rok 1965 nie je to isté ako rok 1960 alebo dokonca 1945. Scenáre sú jedným zo spôsobov, ako prinútiť seba samého i iných, aby sa ponorili do neznámych problémov rýchlo sa meniaceho súčasného i budúceho sveta, dramatizujú a ilustrujú možnosti, ktoré by sa ináč mohli prehliadnuť.
  • Núti bádateľa, aby sa zaoberal podrobnosťami a hybnými silami, čo by mohol ľahko zabudnúť, keby sa obmedzil na abstraktné modely.
  • Pomáha objasniť vzájomné pôsobenie psychologických, sociálnych, politických a vojenských faktorov vrátane vplyvu jednotlivých politických osobností na strategické rozhodnutia, ktoré by ináč mali abstraktný charakter, a robí tak formou, ktorá dovoľuje pochopiť vzájomné pôsobenie mnohých prvkov na seba zároveň.
  • Pomáha ilustrovať – aj keď niekedy veľmi jednoduchou formou – určité zásady alebo problémy, ktoré by zostali nepovšimnuté, keby sme si brali príklady iba zo zložitého reálneho sveta, plného rozporov. Možno  ho taktiež použiť pri uvažovaní o možných alternatívnych výsledkoch určitých skutočných kríz v minulosti alebo prítomnosti.

  Podľa Hermana Kahna scenár nie je prostriedkom k zostavovaniu predpovedí. Bádateľ sa často zaoberá neznámou a doteraz nepoznanou budúcnosťou. Je ťažké si predstaviť, ako môže byť scenár odtrhnutý od skutočnosti, keď takáto skutočnosť ešte neexistuje. Predstavivosť bola vždy základným prostriedkom pre to, ako sa rôznymi spôsobmi zaoberať budúcnosťou, scenár je práve jedným z mnohých prostriedkov ako túto predstavivosť povzbudiť a zdisciplinovať. 

   Kahn tvrdil, že ak má byť scenár jasný, musí mať pochopiteľne už na začiatku vzťah k nejakej rozumnej verzii súčasnosti a rozumný pomer k spôsobu, ako by sa ľudia mohli v budúcnosti správať, aj keď je dôležité, aby sme sa neobmedzovali na tie najjednoduchšie a najpravdepodobnejšie situácie a správania.

Scenárové myslenie a rozhodovanie

   Scenárové myslenie sa stalo bežným pri riadení ekonomických subjektov najmä vďaka francúzskemu ekonómovi Pierrovi Wackovi (1922-1997), ktorý pôsobil ako strategický plánovač pre firmu Royal Dutch Shell. V sedemdesiatych rokoch 20.storočia vypracoval sadu alternatívnych scenárov, kde uvažoval aj o možnosti ropného šoku, ktorý sa neskoršie stal realitou a priniesol mu uznanie. Napriek tomu, že za svojho života publikoval o scenárovom plánovaní iba dva články, tieto sa stali klasikou pri štúdiu princípov scenárového myslenia.

   V posledných desaťročiach 20-ého storočia výrazne prispel k rozvoju scenárového myslenia ďalší americký futurológ Peter Schwarz, ktorý bol zakladateľom konzultačnej futurologickej firmy Global Businness Network, ktorá sa primárne zameriavala na tvorbu alternatívnych scenárov budúceho vývoja.  Peter Schwarz sa stal známym svojou knihou Umenie dlhého pohľadu, ktorú vydal v roku 1991 a vytvorením metódy tvorby alternatívnych scenárov, ktorá sa dnes považuje za najpoužívanejšiu metódu tvorby scenárov budúcnosti. Asistoval tiež ako konzultant pri tvorbe scenárov filmov Deep Impact, Sneakers, War Games a filmu Minority Report, ktorého dej sa odohráva v roku 2050. Je tiež spoluautorom varovného scenára dopadu klimatických zmien, ktorý spracoval pre americký Pentagon spolu so svojím kolegom Dougom Randallom a, ktorý bol verejne publikovaný v roku 2003. Tento scenár bol súčasťou utajenej správy amerického Pentagónu o vývoji civilizácie do roku 2020, ktorej spoluautorom bol aj Peter Schwarz.

  Scenárové myslenie je dnes bežnou súčasťou prípravy stategickych materiálov alebo štúdií zaoberajúcich sa budúcnosťou. Alternatívne scenáre budúcnosti sú súčasťou správ o demografickom vývoji, ktoré pravidelne vydáva OSN, správ o dopade klimatických zmien, ktoré vydáva Panel pre klimatické zmeny, globálnych prognóz, ktoré pripravuje americká CIA alebo publikácií Svetového ekonomického fóra.

Absencia scenárového myslenia na Slovensku

   Na Slovensku je scenárové myslenie v plienkach a stále dominuje jednoscenárové myslenie založené na uvažovaní iba o jednej pozitívnej často vysnenej budúcnosti. Politici alebo riadiaci pracovníci v podnikoch či iných organizáciách, potom bývajú zaskočení ak nás začne negatívne ovplyvňovať ekonomická či finančná kríza, geopolitická nestabilita, hrozba prírodných katastrof ako sú napr. pôvodne, rastúca nestabilita počasia alebo imigračná kríza. Využívanie scenárového myslenia najmä pri robení politických rozhodnutí by nepochybne prospelo aj Slovensku, ktoré sa dnes môže poučiť zo skúsenosti, ktoré v tejto oblasti majú vyspelejšie krajiny či medzinárodné organizácie.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?