reklama

70. výročie vzniku futurológie ako vedy o budúcnosti

Futurológia ako veda o budúcnosti vznikla pred 70 rokmi. V roku 1942 jej zakladateľ a tvorca Ossip K. Flechtheim použil prvý krát slovo futurológia v súkromnej korešpondencii. V roku 1943 bolo potom slovo futurológia prvý krát použité v publikovanom článku. Ucelený koncept futurológie ako vedy o budúcnosti publikoval Flechtheim v dvoch článkoch v roku 1949.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Futurológia - veda o budúcnosti

Futurológia je pomerne mladá veda, ktorá sa však rýchlo rozvíja a jej vplyv neustále narastá. Pojem futurológia vytvoril Ossip Kurt Flechtheim v roku 1942. Túto skutočnosť uvádza Flechtheimov životopisec Mario Kessler v knihe Ossip. K. Flechtheim - Politischer Wissenschaftler und Zukunftsdenker (1909-1998), ktorá bola publikovaná v roku 2007. Flechtheim pojem futurológia prvýkrát použil v súkromnej korešpondencii so svojím dlhoročným priateľom Johnom H. Herzom 29. októbra 1942.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pojem futurológia vznikol spojením latinského slova futurum, čo znamená budúce a gréckeho slova logos, čo znamená veda. Futurológia ako veda vznikla ako súčasť novovytváranej paradigmy informačného veku. Počas druhej svetovej vojny bolo vytvorených alebo rozvinutých viacero paradigmatických konceptov ako napr. hypertext, mentálne modely, kybernetika, syntropia, technologické prognózovanie, systémové myslenie, všeobecná systémová analýza, think-tanky a ďalšie.

V roku 1943 publikoval Flechtheim, ktorý v tom čase žil a pracoval v USA, v časopise Atlantskej univerzity Phylon článok Toynbee and the Webers: Remarks on Their Theories of History (Toynbee a Weberovci: Poznámky k ich teóriám dejín), v ktorom prvý krát použil slovo futurológia. V decembri roku 1945 publikoval Flechtheim článok o vyučovaní budúcnosti Teaching the Future (Vyučovať budúcnosť) v časopise Journal of Higher Education, kde takisto použil pojem futurológia. Ucelený koncept futurológie ako vedy o budúcnosti prezentoval Ossip K. Flechtheim v dvoch článkoch Futurology - A New Science ? (Futurológia - nová veda ?) a Futurology - A Science of Probability (Futurológia - veda pravdepodobnosti), ktoré boli publikované v roku 1949 v amerických časopisoch Forum a Midwest Journal. V týchto článkoch Flechtheim prvýkrát načrtol základné charakteristiky futurológie ako vedy o budúcnosti. Obidva články boli v roku 1966 znovu opublikované vo Flechtheimovej knihe History and Futurology (História a futurológia). Predslov k tejto knihe napísal ďalší spoluzakladateľ futurológie významná osobnosť vedy Robert Jungk.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Futurológia v knihách Ossipa K. Flechtheima

Ossip K. Flechtheim sa podrobnejšie zaoberal futurológiou ako vedou o budúcnosti v knihách History and Futurology (História a futurológia), ktorú publikoval v roku 1966, Futurologie. Der Kampf um die Zukunft (Futurológia - boj o budúcnosť), ktorú publikoval v roku 1968, Futurologie. Moglichkeiten und Grenzen - Projekte und Modelle 3 (Futurológia - možnosti a hranice), ktorú publikoval v roku 1968, Futurologie als „Dritte Kraft" (Futurológia ako „tretia sila"), ktorú publikoval v roku 1973, Zeitgeschichte und Zukunfstpolitik (Moderné dejiny a politika budúcnosti), ktorú publikoval v roku 1974, Der Kampf um die Zukunft. Grundlagen der Futurologie (Boj o budúcnosť - Základy futurológie), ktorú publikoval v roku 1980, Ist die Zukunft noch zu retten ? (Dá sa budúcnosť ešte zachrániť ?), ktorú publikoval v roku 1987 a v jej novom a rozšírenom pod názvom Ist die Zukunft noch zu retten ? - Weltföderation - Der Dritte Weg ins 21. Jahrhundert (Dá sa budúcnosť ešte zachrániť ? - Svetová federácia - Tretia cesta do 21.storočia), ktoré vyšlo v roku 1995.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Flechtheim sa ďalej zaoberal futurológiou v článkoch, kapitolách kníh, predslovoch ku knihám, rozhovoroch alebo v encyklopedických či slovníkových heslách. Flechtheimov príspevok na prvej futurologickej konferencii, ktorá sa konala v roku 1967 v nórskom Oslo spolu s jeho vystúpením v diskusii bol publikovaný pod názvom Is Futurology Answer to the Challenge of the Future ? (Je futurológia odpoveďou na výzvy budúcnosti ?), v knihe editorov Roberta Jungka a Johanna Galtunga Mankind 2000 (Ľudstvo 2000), ktorá obsahovala príspevky z prvej svetovej futurologickej konferencie. Futurológiou sa tiež zaoberal v encyklopedickom hesle Futurologie (Futurológia) v Historische Worterbuch der Philosophie (Historický slovník filozofie), publikovanom v roku 1972 v Bazileji.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Základné charakteristiky futurológie

Ossip K. Flechtheim uvádza vo viacerých knihách základné charakteristiky futurológie. Futurológia ako veda o budúcnosti, podľa neho zahŕňa:

1. všetky typy prognóz, projekcií, lineárneho programovania, atď.,

2. všetky plánovacie procedúry v ekonómii, vzdelávaní, doprave, atď.,

3. vyhodnocovanie cieľov, noriem, a hodnôt vzťahujúcich sa k budúcnosti.

Takto definovaná futurológia podľa Flechtheima pod bodom 1. predstavuje čistú vedu, pod bodom 2. sa približuje aplikovanej vede a pod bodom 3. sa približuje filozofii.

Flechtheim ďalej uvádza, že evolúcia archeológie, geológie, histórie, antropológie, ekonómie, sociológie pripravila pôdu pre vznik vedy o predvídaní. Futurológia musí pokračovať v niektorých integračných funkciách, ktoré predtým patrili filozofii a sociológii. Futurológia má teda prebrať úlohu akejsi metavedy, ktorú v určitých časových obdobiach vždy predstavovala niektorá z vied alebo si aspoň takéto postavenie nárokovala. Podľa Flechtheima futurológia nie je ani tak novou a špeciálnou oblasťou poznania, ako skôr predstavuje novú syntézu rôznych údajov a môže byť chápaná ako projektovanie histórie do nového časového rámca.

Flechtheim naprojektoval futurológiu ako protiváhu ideológie. Uvádza, že ideológia je ospravedlňovaním existujúceho spoločenského poriadku. Futurológia naopak zdôrazňuje tvorivú funkciu radikálneho kriticizmu, zameraného proti status quo. Jej vízia budúceho sveta je vždy otvorená, mnohotvárna a rozporná, plná možností a cieľov.

Pri vytváraní konceptu futurológie Flechtheim vychádzal z nasledovných postulátov, ktoré publikoval knihe Futurologie. Der Kampf um die Zukunft:

1. Svet je dynamický, mení sa vo svojich základných štruktúrach a produkuje nové.

2. Určité základné štruktúry zmien možno aspoň čiastočne poznať.

3. Smer a tempo zmien môže byť niekde v hrubých rysoch predvídané.

4. Taktiež rozporné prognózy a projekcie majú svoju cenu - môžu prispieť k objasneniu problémov a kríz a môžu byť aj čiastočne správne (špecifikácie týkajúce sa času, priestoru, skupiny, atď. alebo stupňa pravdepodobnosti).

5. V tomto rámci spočíva sloboda voľby a možnosť realizácie.

6. Poznaním nutného, možného a žiaduceho sa utvára budúcnosť.

Podľa Flechtheima futurológia musí vyriešiť päť naliehavých problémov, ktoré ohrozujú ľudstvo - musí prispieť k likvidácii vojen a k upevneniu mieru, k odstráneniu hladu a biedy a k stabilizácii počtu obyvateľstva, k odstráneniu vykorisťovania a útlaku a k demokratizácii štátu a spoločnosti, k skoncovaniu s devastáciou prírody a k zabezpečeniu ochrany prírody a človeka pred nim samotným, k odbúraniu odcudzenia a k vytvoreniu nového tvorivého človeka (homo humanus). Flechtheim uvádza, že naša civilizácia si musí vybrať medzi rozkladom a prežitím, čo závisí na výbere jedného, najoptimálnejšieho spôsobu konania z veľmi obmedzeného počtu variant konania. Flechtheim sa odvoláva napr. na výrok amerického filozofa Johna Deweya z roku 1922, ktorý hovoril, že nevyužívame súčasnosť pre kontrolu budúcnosti. Využívame predvídanie budúcnosti pre zdokonaľovanie a rozvíjanie súčasnej činnosti.

Perspektívy futurológie

Ossip K. Flechtheim sa za svojho života dožil mohutného rozvoja futurológie. Futurológia má dnes vyvinutú rozsiahlu škálu metód a metodológie výskumu budúcnosti, neustále rastúce množstvo inštitúcií a organizácií, ktoré sa zaoberajú budúcnosťou, a to po celom svete, medzinárodné futurologické spoločnosti ako World Future SocietyWorld Futures Studies Federation, desiatky časopisov a ročne sú publikované stovky kníh o budúcnosti a alternatívach budúceho vývoja. Prognózy dnes vyvolávajú veľký záujem spoločnosti a jednotlivcov a majú rastúci vplyv na politické rozhodovanie. Futurológia dnes zahŕňa štúdie budúcnosti (Futures Studies), výskum budúcnosti (Futures Research), prognózovanie, scenárové myslenie, foresight, futuribles, anticipáciu atď. Futurológia sa dnes vyučuje na desiatkách univerzít po celom svete. Futurológia ako veda o budúcnosti dnes nepochybne predstavuje high-tech spoločenských vied a jej význam bude aj naďalej narastať.

Ivan Klinec

Ivan Klinec

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som ekonóm, prognostik a futurológ. Zaoberám sa prognózami a futurológiou, perspektívami vývoja ekonomiky, spoločnosti a civilizácie a všetkým, čo s budúcnosťou súvisí. Zaujíma ma tiež literatúra, kultúra a umenie. Zoznam autorových rubrík:  FuturológiaPrognózyEkonomikaVedaKnihy

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu