Život a vzdelanie
Robert Jungk (1913-1994) bol rakúskym futurológom a prognostikom, sociológom a filozofom, politikom a aktivistom, spisovateľom a publicistom. Narodil sa 11. mája 1913 v Berlíne. Od roku 1932 študoval filozofiu a psychológiu na univerzite v Berlíne. Po nástupe Hitlera k moci v roku 1933 bol krátko väznený a potom odišiel do Paríža, kde v rokoch 1933 až 1935 študoval psychológiu a sociológiu na univerzite Sorbonne. Tu získal titul doktora filozofie. V rokoch 1936 až 1938 žil v Prahe. V rokoch 1938 až 1945 študoval históriu v Zürichu. Po druhej svetovej vojne pôsobil ako publicista, spisovateľ, a vedec. Jeho knihy boli preložené do mnohých jazykov sveta. Zomrel 14. júla 1994 v Salzburgu.
Publicistika a knižné dielo
Robert Jungk sa preslávil publicistickými knihami Die Zukunft hat schon begonnen - Budúcnosť už začala (1952), Heller als tausend Sonnen - Jasnejšie ako tisíc sĺnc (1956), Strahlen aus der Asche - Paprsky z popola (1958) a Die grosse Maschine - Veľký stroj (1966). Knihy Jasnejšie ako tisíc sĺnc a Paprsky z popola boli preložené do češtiny a prvá z nich aj do slovenčiny. Od roku 1964 publikoval ako editor spolu s profesorom Hansom J. Mundtom 14 zväzkovú knižnú sériu o budúcnosti pod názvom Modelle fur eine neue Welt - Modely pre nový svet. Robert Jungk bol tiež spoluautorom a spolueditorom prvej futurologickej encyklopédie Enzyklopedie der Zukunft. Eine Anstiftung zur praktischen Zukunftsgestaltung. Band 1., ktorá bola vydaná v roku 1973. Medzi jeho ďalšie knihy patria Der Atomstaat. Vom Fortschritt in die Unmemnschlichkeit (1977), ktorá bola publikovaná v češtine v roku 1993 pod názvom Atómový stát, ďalej knihy Der Jahrtausendmensch - Človek tisícročia (1973), Zukunftswerkstätten - Dielne budúcnosti (1980), Menschenbeben - Človekotrasenie (1983) a mnoho ďalších. V roku 1993 vydal knihu spomienok pod názvom Trotzdem. Mein Leben fur die Zukunft - Napriek tomu. Môj život pre budúcnosť.
Aktivity pre rozvoj futurológie
Robert Jungk venoval nemalé úsilie rozvoju futurológie ako vedy o budúcnosti. Bol blízkym spolupracovníkom zakladateľa futurológie Ossipa K. Flechtheima. Napísal viacero predslovov k jeho knihám o futurológii. Rozvoju futrológie sa venoval ako vedec i publicista a takisto ako organizátor futurologických konferencií a zakladateľ futurologických inštitúcií. Jungk bol zakladateľom a v rokoch 1965 až 1968 prezidentom Ústavu pre otázky budúcnosti - Institut fur Zukuntstfragen vo Viedni v Rakúsku. Pôsobil v Berlínskom centre pre výskum budúcnosti - Berlin Centre for Futures Research v Berlíne v Nemecku. Pôsobil tiež v USA a vo Švajčiarsku. V roku 1967 spoluzaložil v Londýne skupinu Ľudstvo 2000 - Mankind 2000 a pod jej záštitou spoluorganizoval prvú svetovú konferenciu pre výskum budúcnosti - International Futures Research Inaugural Conference v Oslo spolu s Britom Jamesom Wellesley-Wesleyom a Nórom Johanom Galtungom. Robert Jungk a Johan Galtung vydali ako editori príspevky z tejto konferencie v knihe s názvom Mankind 2000 v dvoch vydaniach v roku 1969 a v roku 1970. Od roku 1974 pôsobil Robert Jungk ako prezident skupiny Mankind 2000.
Vytvorenie konceptu dielne budúcnosti
Robert Jungk v roku 1965 v predslove k Flechtheimovej knihe History and Futurology uvádzal, že futurologické koncepcie ľudského osudu sú v protiklade s tradičnými lineárnymi teóriami pokroku. Futurologické metódy v rámci spoločenských vied prirovnáva k teórii poľa vo fyzike. Robert Jungk už v roku 1965 upozornil na to, že sieť bude symbolom veku, v ktorom bude hrať futurológia centrálnu úlohu. Robert Jungk je autorom konceptu Dielne budúcnosti - Zukunftswerkstätten, ktorý umožňuje modelovať možné budúcnosti. Tento koncept využíva silu kolektívnej kreativity a schopnosti ľudí vytvárať fantázie o budúcnosti. Ľudia sa tak môžu spolupodieľať na vytváraní vízií o svojej budúcnosti rovnako ako aj vízií o budúcich podobách komunity či spoločnosti. Robert Jungk ako futurológ navštívil v roku 1993 Prahu, kde sa zúčastnil medzinárodného kolokvia Koncipování budoucnosti v Evropě´93, ktoré usporiadala Občanská futurologická společnost. Na tomto kolokviu predniesol jeden z hlavných príspevkov.
Občianska a politická angažovanosť
V roku 1986 získal Robert Jungk tzv. alternatívnu Nobelovú cenu - Right Livelihood Award a svoje celoživotné dielo a aktivity. V roku 1991 kandidoval na rakúskeho prezidenta za Stranu zelených. Angažoval sa tiež ako mierový a proekologický aktivista. Významnou charakteristikou jeho občianskej a politickej angažovanosti bolo presadzovanie myšlienok humanizmu a boj za lepšiu a humánnejšiu budúcnosť ľudskej civilizácie.
Futurologická knižnica v Salzburgu
Na počesť Roberta Jungka bola po ňom pomenovaná futurologická knižnica v Salzburgu - Robert Jungk Bibliothek für Zukunftsfragen, ktorú založil v roku 1985. Knižnica bola slávnostne otvorená v roku 1986. Základom tejto knižnice sa stalo 3500 zväzkov literatúry o budúcnosti z jeho súkromnej knižnice, ktoré tejto knižnici venoval. Dnes má táto knižnica približne 15000 zväzkov literatúry vzťahujúcej sa k budúcnosti a asi 200 druhov časopisov, ktoré sa budúcnosťou zaoberajú. Súčasťou knižnice je aj čitateľská kaviareň. Knižnica sa nachádza na námestí Robert Jungk Platz, ktoré bolo takisto pomenované po Robertovi Jungkovi v roku 2001 pri príležitosti jeho 88. narodenín. Knižnica vydáva vlastný časopis Pro Zukunft a takisto výskumné štúdie a knihy, ktorých veľká časť je zameraná na budúcnosť. Knižnica je hlavným organizátorom osláv 100. výročia narodenia Roberta Jungka.
Mesto Salzburg je nepochybne spojený s menom velikána svetovej hudby Wofganga Amadea Mozarta, ale takisto je spojený aj s menom veľkého humanistu a futurológa Roberta Jungka.