Ivan Klinec
Podstata kapitalizmu podľa Henryho Forda
Symbolom amerického kapitalizmu je nepochybne Henry Ford. Základom jeho úspechu bolo vytvorenie ekonomického systému, založeného na inováciách a raste kúpnej sily pracovníkov.
Som ekonóm, prognostik a futurológ. Zaoberám sa prognózami a futurológiou, perspektívami vývoja ekonomiky, spoločnosti a civilizácie a všetkým, čo s budúcnosťou súvisí. Zaujíma ma tiež literatúra, kultúra a umenie. Zoznam autorových rubrík: Futurológia, Prognózy, Ekonomika, Veda, Knihy
Symbolom amerického kapitalizmu je nepochybne Henry Ford. Základom jeho úspechu bolo vytvorenie ekonomického systému, založeného na inováciách a raste kúpnej sily pracovníkov.
Vzťah ekonomiky a etiky bol vždy nerozlučne prepojený. Fungovanie ekonomických systémov bolo vždy podmienené rešpektovaním základného etického kódexu, ktorý sprevádzal ľudstvo počas celej jeho histórie.
Prečo je na Slovensku dlhodobo vysoká nezamestnanosť a prečo má väčšina obyvateľstva nízku životnú úroveň ? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Slovensko zmeškalo civilizačný rýchlik a preto hrá dnes vo svetovej ekonomike iba druhú ligu.
Ekonomika a spoločnosť na Slovensku bude v roku 2015 ovplyvňovaná pokračovaním globálnej hospodárskej krízy. Dopady krízy bude umocňovať absencia politík, ktoré by boli zamerané na jej prekonanie a taktiež aj ilúzie o skončení krízy, ktoré aj v roku 2015 ostanú iba v podobe želaní. Hlavným problémom Slovenska bude aj v roku 2015 vysoká nezamestnanosť a nízka životná úroveň obyvateľstva.
Vývoj slovenskej ekonomiky a spoločnosti bude aj v roku 2014 výrazne negatívne ovplyvňovať globálna ekonomická kríza. Táto bude pokračovať, napriek mnohým predpovediam jej konca, pričom jej dopady na slovenskú ekonomiku budú citeľnejšie ako v roku 2013. Bude ich pociťovať radový občan i jednotlivé priemyselné odvetvia. Slovenská ekonomika bude aj v roku 2014 zápasiť s vysokou nezamestnanosťou, rastom cien surovín, energií a potravín a s klesajúcou životnou úrovňou obyvateľstva.
Prechod z industriálneho do informačného veku má globálny charakter. Výsledkom tohoto prechodu je vytváranie globálnej informačnej spoločnosti. Procesy globalizácie, ktoré sú spojené s prechodom do informačného veku, pôsobia v smere vytvárania novej podoby globálneho prostredia vznikajúcej globálnej informačnej spoločnosti. Sú to vlastne určité riadiace princípy, ktoré formujú priestor globalizácie a určujú parametre fungovania jednotlivých subjektov v globálnom priestore.
Vzťah trhovej ekonomiky, trhu resp. spontánneho poriadku trhu, ako ho nazval guru modernej trhovej ekonomiky Friedrich August von Hayek, a zákonov prírody resp. Univerza je významným paradigmatickým problémom súčasnej modernej ekonómie. Táto ekonómia stotožňuje prirodzený poriadok trhu s prirodzeným poriadkom, za ktorý ho považuje, čím vlastne stotožňuje prirodzený poriadok trhu so zákonmi prírody. Že tomu tak nie je vidíme na dôsledkoch globalizácie svetovej ekonomiky a na postupujúcej globálnej kríze. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnať koncepciu spontánneho poriadku trhu Friedricha A. von Hayeka a koncepciu kritického poriadku prírody britského ekológa, environmentalistu a filozofa Edwarda Goldsmitha.
Globálna ekonomická kríza sa bude aj v roku 2013 ďalej prehlbovať, pričom budú zreteľné negatívne dopady najmä na priemyselné odvetvia ekonomík jednotlivých krajín. Rast cien energií, surovín a potravín budú dohromady vytvárať negatívny synergický efekt, ktorému sa nevyhne ani Slovensko. To bude znamenať tlak na reštrukturalizácia ekonomík jednotlivých krajín a na reformuláciu ich hospodárskych politík a priorít. Slovensko, ktoré má ekonomiku postavenú primárne na automobilovom priemysle, bude dopady krízy pociťovať v rastúcej miere. Celosvetové spomaľovanie až stagnácia automobilového priemyslu bude mať negatívne dopady na slovenskú ekonomiku, pričom rozbiehanie alternatív typu znalostná ekonomika bude čoraz ťažšie.
Pre 40 rokmi bola publikovaná prvá správa pre Rímsky klub pod názvom Limity rastu. Správa medzinárodného kolektívu autorov vyvolala rozsiahlu diskusiu. Autori správy boli spočiatku zatracovaní, avšak dnes sa ukazuje, že videli ďaleko dopredu a predvídali dnešné problémy, s ktorými si svetová ekonomika nevie rady. Správa Limity rastu sa stala jednou z najčítanejších vedeckých publikácií a jej vplyv na dnešnú diskusiu o ekonomickom raste je nepopierateľný.
Rímsky klub je jednou z prvých organizácií, ktorá sa zaoberala a dodnes sa zaoberá globálnymi problémami a ich riešením. Robí tak nepretržite od svojho vzniku. Od roku 2007 stoja na čele Rímskeho klubu dvaja prezidenti. V novembri 2012 valné zhromaždenie Rímskeho klubu, ktoré zasadalo v Bukurešti v Rumunsku, zvolilo za nových prezidentov nemeckého biológa, environmentalistu a politika Ericha Ulricha von Weiszäckera a švédskeho vedca a politika Andersa Wijkmana.
Čím viac narastá nestabilita spojená s globálnou krízou, tým viac rastie záujem o budúcnosť a dlhodobé prognózy. Boom globálnych prognóz v roku 2012 ukazuje na rastúci záujem o budúcnosť. Zverejnené globálne prognózy využívajú vysoko sofistikované metódy výskumu budúcnosti, ktoré umožňujú vytvárať rozličné alternatívne scenáre možných budúcnosti a následne aj zodpovedajúce dlhodobé stratégie. Štáty, organizácie a jednotlivci sa tak môžu dopredu pripravovať na prostredie, v ktorom budú žiť o niekoľko desiatok rokov.
S rastom nezamestnanosti má problémy mnoho krajín vrátane Slovenska. Objavujú sa však nové ekonomické koncepty, ktoré umožňujú tento problém riešiť. Jedným z nich je aj Modrá ekonomika. Modrá ekonomika predstavuje nový podnikateľský model, ktorý umožňuje v priebehu 10 rokov s využitím 100 inovácií, inšpirovaných prírodou vytvoriť 100 miliónov pracovných miest. Je zameraná na podporu lokálnych ekonomík a s úspechom realizovaná vo viacerých menej rozvinutých krajinách sveta. Realizuje sa však aj vo viacerých vyspelých krajinách.
Ekonomika sa zastavila. Nemá ju čo poháňať. Svetová banka a ďalšie inštitúcie varujú pred ďalším pokračovaním krízy aj v roku 2013. Rovnako CNN považuje nadchádzajúci rok 2013 za rok krízy. Média po celom svete sú zahltené chmúrnymi predpoveďami analytikov a prognostikov. Spomaľovanie rastu ekonomík v jednotlivých krajinách a otázka, čo by mohlo ekonomiky rozhýbať, sa stávajú kľúčovými problémami, ktoré bude treba riešiť, pričom čas predloženia a realizácie možných riešení sa neustále skracuje. Človek nemá desiatky rokov na hľadanie možných riešení, ale tieto je potrebné navrhnúť, predložiť a začať realizovať okamžite.
Postupujúca globálna hospodárska a finančná kríza svojim priebehom a rozsahom prekvapuje väčšinu ekonomických expertov a analytikov. Niektorí z nich sa snažia identifikovať možné príčiny tejto krízy, iní sa snažia sformulovať východiská z nej. Väčšina však tápa v tme a ich vyjadrenia o kríze sú značne rozporuplné a často sa menia a korigujú.